Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   lv Diskotēkā

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [četrdesmit seši]

Diskotēkā

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Va- -- ---t---r-b---a? V-- š- v---- i- b----- V-i š- v-e-a i- b-ī-a- ---------------------- Vai šī vieta ir brīva? 0
Smiem si k Vám sadnúť? Vai -- -r-k-tu-a-s-s-ies-J--- blakus? V-- e- d------ a-------- J--- b------ V-i e- d-ī-s-u a-s-s-i-s J-m- b-a-u-? ------------------------------------- Vai es drīkstu apsēsties Jums blakus? 0
Iste. Lab--ā-. L------- L-b-r-t- -------- Labprāt. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? K-----------k mūzi--? K- J--- p---- m------ K- J-m- p-t-k m-z-k-? --------------------- Kā Jums patīk mūzika? 0
Je trochu hlasná. N-d---- --r s--ļu. N------ p-- s----- N-d-u-z p-r s-a-u- ------------------ Nedaudz par skaļu. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Be- -r-pa -pēl--g--ži l-b-. B-- g---- s---- g---- l---- B-t g-u-a s-ē-ē g-u-i l-b-. --------------------------- Bet grupa spēlē gluži labi. 0
Chodievate sem často? V----ū- -- esat --eži? V-- J-- t- e--- b----- V-i J-s t- e-a- b-e-i- ---------------------- Vai Jūs te esat bieži? 0
Nie, toto je prvý raz. Nē- šī i- p--m- r--z-. N-- š- i- p---- r----- N-, š- i- p-r-ā r-i-e- ---------------------- Nē, šī ir pirmā reize. 0
Ešte som tu nebol. E- t--n-ka- v----ee----b-j---. E- t- n---- v-- n----- b------ E- t- n-k-d v-l n-e-m- b-j-s-. ------------------------------ Es te nekad vēl neesmu bijusi. 0
Zatancujete si? Va--Jū--d---jat? V-- J-- d------- V-i J-s d-j-j-t- ---------------- Vai Jūs dejojat? 0
Možno neskôr. V---ūt-vēlāk. V----- v----- V-r-ū- v-l-k- ------------- Varbūt vēlāk. 0
Neviem tak dobre tancovať. Es -e-ro-u---- la------ot. E- n------ t-- l--- d----- E- n-p-o-u t-k l-b- d-j-t- -------------------------- Es neprotu tik labi dejot. 0
To je celkom jednoduché. T-s-i- --visa--vie--ā---. T-- i- p------ v--------- T-s i- p-v-s-m v-e-k-r-i- ------------------------- Tas ir pavisam vienkārši. 0
Ukážem Vám to. Es-Jum- -arā-īš-. E- J--- p-------- E- J-m- p-r-d-š-. ----------------- Es Jums parādīšu. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. Nē- -a-ā- --du c-tu rei--. N-- l---- k--- c--- r----- N-, l-b-k k-d- c-t- r-i-i- -------------------------- Nē, labāk kādu citu reizi. 0
Čakáte na niekoho? V-- ----k-du -aidāt? V-- J-- k--- g------ V-i J-s k-d- g-i-ā-? -------------------- Vai Jūs kādu gaidāt? 0
Áno, na môjho priateľa. J-, sa-u--ra--u. J-- s--- d------ J-, s-v- d-a-g-. ---------------- Jā, savu draugu. 0
Tam vzadu už prichádza! Tu--j-- --ņš nāk! T-- j-- v--- n--- T-r j-u v-ņ- n-k- ----------------- Tur jau viņš nāk! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!