Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   mk Во дискотека

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [четириесет и шест]

46 [chyetiriyesyet i shyest]

Во дискотека

[Vo diskotyeka]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Д----- с-о-о--о о-- ме--о? Д--- е с------- о-- м----- Д-л- е с-о-о-н- о-а м-с-о- -------------------------- Дали е слободно ова место? 0
Dal---e s-ob-----o-- -y-s-o? D--- y- s------- o-- m------ D-l- y- s-o-o-n- o-a m-e-t-? ---------------------------- Dali ye slobodno ova myesto?
Smiem si k Vám sadnúť? Смеам-л-----с-дн-----к-ај-в-с? С---- л- д- с----- п----- в--- С-е-м л- д- с-д-а- п-к-а- в-с- ------------------------------ Смеам ли да седнам покрај вас? 0
Sm-e-m-li----sye-n---p--r-ј--a-? S----- l- d- s------ p----- v--- S-y-a- l- d- s-e-n-m p-k-a- v-s- -------------------------------- Smyeam li da syednam pokraј vas?
Iste. С- --д--о--тво. С- з----------- С- з-д-в-л-т-о- --------------- Со задоволство. 0
So ---o-o-s-vo. S- z----------- S- z-d-v-l-t-o- --------------- So zadovolstvo.
Ako sa Vám páči tá hudba? Ка-- ви-с--доп----м-зи-а--? К--- в- с- д----- м-------- К-к- в- с- д-п-ѓ- м-з-к-т-? --------------------------- Како ви се допаѓа музиката? 0
K--- -i-s-e-d---ѓa-moo-i-ata? K--- v- s-- d----- m--------- K-k- v- s-e d-p-ѓ- m-o-i-a-a- ----------------------------- Kako vi sye dopaѓa moozikata?
Je trochu hlasná. М-л-- е п--гл-с--. М---- е п--------- М-л-у е п-е-л-с-а- ------------------ Малку е прегласна. 0
M-l-oo--- --y-g---s--. M----- y- p----------- M-l-o- y- p-y-g-l-s-a- ---------------------- Malkoo ye pryegulasna.
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Н- --упа---с---и------а д-бро. Н- г------ с---- с----- д----- Н- г-у-а-а с-и-и с-с-м- д-б-о- ------------------------------ Но групата свири сосема добро. 0
N---ur-opa-a --iri----y-m- -o--o. N- g-------- s---- s------ d----- N- g-r-o-a-a s-i-i s-s-e-a d-b-o- --------------------------------- No guroopata sviri sosyema dobro.
Chodievate sem často? Че-то ли сте-о-д-? Ч---- л- с-- о---- Ч-с-о л- с-е о-д-? ------------------ Често ли сте овде? 0
C-yesto--i st-----dy-? C------ l- s--- o----- C-y-s-o l- s-y- o-d-e- ---------------------- Chyesto li stye ovdye?
Nie, toto je prvý raz. Н-, -ва - прв-п-т. Н-- о-- е п-- п--- Н-, о-а е п-в п-т- ------------------ Не, ова е прв пат. 0
Ny-- ov--ye prv----. N--- o-- y- p-- p--- N-e- o-a y- p-v p-t- -------------------- Nye, ova ye prv pat.
Ešte som tu nebol. Не---м бил---бил----д--н---гаш. Н- с-- б-- / б--- о--- н------- Н- с-м б-л / б-л- о-д- н-к-г-ш- ------------------------------- Не сум бил / била овде никогаш. 0
N---s-----i--- bila -v-ye-ni--gu-sh. N-- s--- b-- / b--- o---- n--------- N-e s-o- b-l / b-l- o-d-e n-k-g-a-h- ------------------------------------ Nye soom bil / bila ovdye nikoguash.
Zatancujete si? Танцув--е --? Т-------- л-- Т-н-у-а-е л-? ------------- Танцувате ли? 0
Tant--o--t-- l-? T----------- l-- T-n-z-o-a-y- l-? ---------------- Tantzoovatye li?
Možno neskôr. Може---п--о---. М----- п------- М-ж-б- п-д-ц-а- --------------- Можеби подоцна. 0
Mo--e-i------zna. M------ p-------- M-ʐ-e-i p-d-t-n-. ----------------- Moʐyebi podotzna.
Neviem tak dobre tancovať. Ј-- не--ме---да----ц-вам -а-- до--о. Ј-- н- у---- д- т------- т--- д----- Ј-с н- у-е-м д- т-н-у-а- т-к- д-б-о- ------------------------------------ Јас не умеам да танцувам така добро. 0
Ј---ny- --m---m -a ------o-am---ka d----. Ј-- n-- o------ d- t--------- t--- d----- Ј-s n-e o-m-e-m d- t-n-z-o-a- t-k- d-b-o- ----------------------------------------- Јas nye oomyeam da tantzoovam taka dobro.
To je celkom jednoduché. Т-- - с-с----едн-ст--но. Т-- е с----- е---------- Т-а е с-с-м- е-н-с-а-н-. ------------------------ Тоа е сосема едноставно. 0
T---ye----ye-a ye-n---a-no. T-- y- s------ y----------- T-a y- s-s-e-a y-d-o-t-v-o- --------------------------- Toa ye sosyema yednostavno.
Ukážem Vám to. Ја- ќе----п---жа-. Ј-- ќ- в- п------- Ј-с ќ- в- п-к-ж-м- ------------------ Јас ќе ви покажам. 0
Ј---k-y-----po---am. Ј-- k--- v- p------- Ј-s k-y- v- p-k-ʐ-m- -------------------- Јas kjye vi pokaʐam.
Nie, radšej niekedy inokedy. Не,-п----ро др-- п--. Н-- п------ д--- п--- Н-, п-д-б-о д-у- п-т- --------------------- Не, подобро друг пат. 0
Nye- podobr- dr-o-u p--. N--- p------ d----- p--- N-e- p-d-b-o d-o-g- p-t- ------------------------ Nye, podobro droogu pat.
Čakáte na niekoho? Че--т- ли-н-кого? Ч----- л- н------ Ч-к-т- л- н-к-г-? ----------------- Чекате ли некого? 0
C-y---t-- -- -yekog-o? C-------- l- n-------- C-y-k-t-e l- n-e-o-u-? ---------------------- Chyekatye li nyekoguo?
Áno, na môjho priateľa. Да--м-ј-т -рија--л. Д-- м---- п-------- Д-, м-ј-т п-и-а-е-. ------------------- Да, мојот пријател. 0
Da,--oј-t--ri--tye-. D-- m---- p--------- D-, m-ј-t p-i-a-y-l- -------------------- Da, moјot priјatyel.
Tam vzadu už prichádza! Е-- го-по---и, д-а-а! Е-- г- п------ д----- Е-е г- п-з-д-, д-а-а- --------------------- Еве го позади, доаѓа! 0
Y-vy----o -oz--i,-doa-a! Y---- g-- p------ d----- Y-v-e g-o p-z-d-, d-a-a- ------------------------ Yevye guo pozadi, doaѓa!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!