Slovníček fráz

sk Prípravy na cestu   »   hr Pripreme za put

47 [štyridsaťsedem]

Prípravy na cestu

Prípravy na cestu

47 [četrdeset i sedam]

Pripreme za put

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Musíš zbaliť náš kufor! Moraš-sp-ki-a-i-na- -o-če-! M---- s-------- n-- k------ M-r-š s-a-i-a-i n-š k-v-e-! --------------------------- Moraš spakirati naš kovčeg! 0
Nesmieš na nič zabudnúť! N---mi----ni-ta---bo---i-i! N- s----- n---- z---------- N- s-i-e- n-š-a z-b-r-v-t-! --------------------------- Ne smiješ ništa zaboraviti! 0
Potrebuješ veľký kufor! Trebaš-v--iki--o--r! T----- v----- k----- T-e-a- v-l-k- k-f-r- -------------------- Trebaš veliki kofer! 0
Nezabudni cestovný pas! Ne--a-o-----p---v-ic-! N- z------- p--------- N- z-b-r-v- p-t-v-i-u- ---------------------- Ne zaboravi putovnicu! 0
Nezabudni letenku! Ne-z-b-rav-----o--ku ----u! N- z------- a------- k----- N- z-b-r-v- a-i-n-k- k-r-u- --------------------------- Ne zaboravi avionsku kartu! 0
Nezabudni cestovné šeky! N-----o-avi --t-e--eko--! N- z------- p---- č------ N- z-b-r-v- p-t-e č-k-v-! ------------------------- Ne zaboravi putne čekove! 0
Zober so sebou krém na opaľovanie. P-n-s---r-m-----sun-an--. P----- k---- z- s-------- P-n-s- k-e-u z- s-n-a-j-. ------------------------- Ponesi kremu za sunčanje. 0
Zober so sebou slnečné okuliare. P--es- -un--ne-n-očale. P----- s------ n------- P-n-s- s-n-a-e n-o-a-e- ----------------------- Ponesi sunčane naočale. 0
Zober so sebou klobúk proti slnku. Po-e-- š-š-r za-sun-e. P----- š---- z- s----- P-n-s- š-š-r z- s-n-e- ---------------------- Ponesi šešir za sunce. 0
Chceš si so sebou vziať mapu? H-ćeš --------eti aut-kar--? H---- l- p------- a--------- H-ć-š l- p-n-j-t- a-t-k-r-u- ---------------------------- Hoćeš li ponijeti autokartu? 0
Chceš si so sebou vziať cestovného sprievodcu? Ho--- -i-pon-j--i-tu---t--ki -o--č? H---- l- p------- t--------- v----- H-ć-š l- p-n-j-t- t-r-s-i-k- v-d-č- ----------------------------------- Hoćeš li ponijeti turistički vodič? 0
Chceš si so sebou vziať dáždnik? H--eš li-poni--t- ki-o----? H---- l- p------- k-------- H-ć-š l- p-n-j-t- k-š-b-a-? --------------------------- Hoćeš li ponijeti kišobran? 0
Nezabudni na nohavice, košele, ponožky. Misl- -----ače, -ošu--e, čarape. M---- n- h----- k------- č------ M-s-i n- h-a-e- k-š-l-e- č-r-p-. -------------------------------- Misli na hlače, košulje, čarape. 0
Nezabudni na kravaty, opasky, saká. Misli -a---av-te,-reme--, s-koe. M---- n- k------- r------ s----- M-s-i n- k-a-a-e- r-m-n-, s-k-e- -------------------------------- Misli na kravate, remene, sakoe. 0
Nezabudni na pyžamy, nočné košele a tričká. M---i n---i---m-, sp-v--ice - -aji--. M---- n- p------- s-------- i m------ M-s-i n- p-d-a-e- s-a-a-i-e i m-j-c-. ------------------------------------- Misli na pidžame, spavaćice i majice. 0
Potrebuješ topánky, sandále a čižmy. Treb-- c-p-le,-s---a-e-- -iz-e. T----- c------ s------ i č----- T-e-a- c-p-l-, s-n-a-e i č-z-e- ------------------------------- Trebaš cipele, sandale i čizme. 0
Potrebuješ vreckovky, mydlo a nožničky na nechty. Tr--aš ma-a--ce- s--un i-škar-ce--a n---e. T----- m-------- s---- i š------ z- n----- T-e-a- m-r-m-c-, s-p-n i š-a-i-e z- n-k-e- ------------------------------------------ Trebaš maramice, sapun i škarice za nokte. 0
Potrebuješ hrebeň, zubnú kefku a zubnú pastu. T-e----č-----,---tk-cu za---b- i--astu-za zu--. T----- č------ č------ z- z--- i p---- z- z---- T-e-a- č-š-l-, č-t-i-u z- z-b- i p-s-u z- z-b-. ----------------------------------------------- Trebaš češalj, četkicu za zube i pastu za zube. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Budúcnosť jazykov

Viac ako 1,3 miliardy ľudí hovorí čínsky. Čínština je tak najpoužívanejším jazykom na svete. Tak to zostane aj v ďalších rokoch. Budúcnosť mnohých iných jazykov nevyzerá tak ružovo. Pretože mnoho lokálnych jazykov vymrie. V súčasnosti sa hovorí približne 6 000 jazykmi. Experti však odhadujú, že väčšina z nich je ohrozená. To znamená, že asi 90 % jazykov úplne vymizne. Väčšina z nich vymrie už v tomto storočí. To znamená, že každý deň sa stratí jeden jazyk. Význam jednotlivých jazykov sa v budúcnosti tiež zmení. Angličtina je stále na druhom mieste. Počet rodených hovoriacich jednotlivých jazykov však nezostáva rovnaký. Môže za to demografický vývoj. Počas niekoľkých desaťročí sa dominantnými stanú iné jazyky. Na druhé a tretie miesto sa čoskoro dostanú hindčina/urdčina a arabčina. Angličtina sa posunie na štvrté miesto. Nemčina z prvej desiatky úplne zmizne. Naopak medzi najdôležitejšie jazyky sa zaradí malajčina. Kým niektoré jazyky vymrú, iné vzniknú. Budú to hybridné jazyky. Týmito jazykovými hybridmi sa hovorí predovšetkým v mestách. Vyvinú sa tiež úplne nové varianty jazykov. V budúcnosti budeme teda mať rôzne formy angličtiny. Významne tiež vzrastie počet ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Ako budeme v budúcnosti hovoriť, zostáva neisté. Ale aj za 100 rokov budeme stále mať rôzne jazyky. Takže učenie len tak neskončí ...