Slovníček fráz

sk Vybavovanie   »   da På indkøb

51 [päťdesiatjeden]

Vybavovanie

Vybavovanie

51 [enoghalvtreds]

På indkøb

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Chcem ísť do knižnice. Je- v-- p- b----------. Jeg vil på biblioteket. 0
Chcem ísť do kníhkupectva. Je- v-- i b---------. Jeg vil i boghandlen. 0
Chcem ísť do stánku. Je- v-- i k------. Jeg vil i kiosken. 0
Chcem si požičať knihu. Je- v-- l--- e- b--. Jeg vil låne en bog. 0
Chcem si kúpiť knihu. Je- v-- k--- e- b--. Jeg vil købe en bog. 0
Chcem si kúpiť noviny. Je- v-- k--- e- a---. Jeg vil købe en avis. 0
Chcem ísť do knižnice, aby som si požičala knihu. Je- v-- p- b---------- f-- a- l--- e- b--. Jeg vil på biblioteket for at låne en bog. 0
Chcem ísť do kníhkupectva, aby som kúpila knihu. Je- v-- i b--------- f-- a- k--- e- b--. Jeg vil i boghandlen for at købe en bog. 0
Chcem ísť do stánku, aby som kúpila noviny. Je- v-- i k------ f-- a- k--- e- a---. Jeg vil i kiosken for at købe en avis. 0
Chcem ísť do optiky. Je- v-- t-- o--------. Jeg vil til optikeren. 0
Chcem ísť do supermarketu. Je- v-- i s------------. Jeg vil i supermarkedet. 0
Chcem ísť k pekárovi. Je- v-- t-- b------. Jeg vil til bageren. 0
Chcem kúpiť okuliare. Je- v-- k--- e- p-- b------. Jeg vil købe et par briller. 0
Chcem kúpiť ovocie a zeleninu. Je- v-- k--- f---- o- g---------. Jeg vil købe frugt og grøntsager. 0
Chcem kúpiť žemle a chlieb. Je- v-- k--- r---------- o- b---. Jeg vil købe rundstykker og brød. 0
Chcem ísť do optiky, aby som kúpil(a) okuliare. Je- v-- t-- o-------- f-- a- k--- e- p-- b------. Jeg vil til optikeren for at købe et par briller. 0
Chcem ísť do supermarketu, aby som kúpil(a) ovocie a zeleninu. Je- v-- i s------------ f-- a- k--- f---- o- g---------. Jeg vil i supermarkedet for at købe frugt og grøntsager. 0
Chcem ísť do pekárne, aby som kúpil(a) žemle a chlieb. Je- v-- t-- b------ f-- a- k--- r---------- o- b---. Jeg vil til bageren for at købe rundstykker og brød. 0

Minoritné jazyky v Európe

V Európe sa hovorí mnohými jazykmi. Väčšina z nich patrí k indoeurópskej skupine. Okrem veľkých národných jazykov tu nájdeme aj menšie jazyky. Sú to minoritné jazyky. Minoritné jazyky sú iné, ako jazyky úradné. Ale nie sú to dialekty. Nie sú to ani jazyky imigrantov. Minoritné jazyky sú vždy etnického pôvodu. To znamená, že sú to jazyky špecifických etnických skupín. V takmer každej európskej krajine sú nejaké minoritné jazyky. V Európskej únii je to dokopy cca 40 jazykov. Niektorými minoritnými jazykmi sa hovorí len v jednej krajine. Medzi také patrí lužická srbčina v Nemecku. Rómčinou sa naopak hovorí v mnohých európskych krajinách. Minoritné jazyky majú zvláštne postavenie. Pretože nimi hovorí len relatívne malá skupina ľudí. Tieto skupiny si nemôžu dovoliť vybudovať vlastné školy. Je pre nich tiež ťažké vydávať vlastnú literatúru. V dôsledku toho hrozí mnohým minoritným jazykom vymretie. Európska únia chce minoritné jazyky chrániť. Pretože každý jazyk je dôležitou súčasťou kultúry a identity. Niektoré národy nemajú vlastný štát a existujú len ako menšiny. Na podporu ich jazykov existujú rôzne programy a projekty. S ich pomocou by sa mala zachovať aj kultúra menších etnických skupín. Napriek tomu mnohé minoritné jazyky čoskoro vymiznú. Medzi ne patrí livončina, ktorou sa hovorí v jednej provincii Lotyšska. Používa ju dnes už len asi 20 rodených hovoriacich. Livončina je tak najmenším jazykom na svete ...