Slovníček fráz

sk Vybavovanie   »   sl Nakupovati

51 [päťdesiatjeden]

Vybavovanie

Vybavovanie

51 [enainpetdeset]

Nakupovati

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Chcem ísť do knižnice. Ho--m --k--iž--c-. H---- v k--------- H-č-m v k-j-ž-i-o- ------------------ Hočem v knjižnico. 0
Chcem ísť do kníhkupectva. H--em - k---gar-o. H---- v k--------- H-č-m v k-j-g-r-o- ------------------ Hočem v knjigarno. 0
Chcem ísť do stánku. H-če---ek-j --pit- v-ki----. H---- n---- k----- v k------ H-č-m n-k-j k-p-t- v k-o-k-. ---------------------------- Hočem nekaj kupiti v kiosku. 0
Chcem si požičať knihu. R-d----b- -- -z---o-il(a- e---k-i--. R----- b- s- i----------- e-- k----- R-d-a- b- s- i-p-s-d-l-a- e-o k-i-o- ------------------------------------ Rad(a) bi si izposodil(a) eno knigo. 0
Chcem si kúpiť knihu. Ra--a- -i -up----)-e-o k--ig-. R----- b- k------- e-- k------ R-d-a- b- k-p-l-a- e-o k-j-g-. ------------------------------ Rad(a) bi kupil(a) eno knjigo. 0
Chcem si kúpiť noviny. R--(-)-b------l-a- -n ---o--s. R----- b- k------- e- č------- R-d-a- b- k-p-l-a- e- č-s-p-s- ------------------------------ Rad(a) bi kupil(a) en časopis. 0
Chcem ísť do knižnice, aby som si požičala knihu. R-d(-) -- bi--e--šl-) --k--ižnico-izposod----n- k-j-go. R----- s- b- š------- v k-------- i-------- e-- k------ R-d-a- s- b- š-l-š-a- v k-j-ž-i-o i-p-s-d-t e-o k-j-g-. ------------------------------------------------------- Rad(a) si bi šel(šla) v knjižnico izposodit eno knjigo. 0
Chcem ísť do kníhkupectva, aby som kúpila knihu. R-d(------šel(š----v-k---g-rn- ku--t -n- k----o. R----- b- š------- v k-------- k---- e-- k------ R-d-a- b- š-l-š-a- v k-j-g-r-o k-p-t e-o k-j-g-. ------------------------------------------------ Rad(a) bi šel(šla) v knjigarno kupit eno knjigo. 0
Chcem ísť do stánku, aby som kúpila noviny. Hoč----------- k--i- en-ča-op-s. H---- v k----- k---- e- č------- H-č-m v k-o-k- k-p-t e- č-s-p-s- -------------------------------- Hočem v kiosku kupit en časopis. 0
Chcem ísť do optiky. Hoč-m-k -ptik-. H---- k o------ H-č-m k o-t-k-. --------------- Hočem k optiku. 0
Chcem ísť do supermarketu. H--em-v----op--t-e-n---. H---- v s--------------- H-č-m v s-m-p-s-r-ž-i-o- ------------------------ Hočem v samopostrežnico. 0
Chcem ísť k pekárovi. H---m v-----rijo. H---- v p-------- H-č-m v p-k-r-j-. ----------------- Hočem v pekarijo. 0
Chcem kúpiť okuliare. Hoč-- ku---- --al-. H---- k----- o----- H-č-m k-p-t- o-a-a- ------------------- Hočem kupiti očala. 0
Chcem kúpiť ovocie a zeleninu. H--em---piti s-d-e -n-zele----o. H---- k----- s---- i- z--------- H-č-m k-p-t- s-d-e i- z-l-n-a-o- -------------------------------- Hočem kupiti sadje in zelenjavo. 0
Chcem kúpiť žemle a chlieb. Hoč-- k--i---žemlj- i- --uh. H---- k----- ž----- i- k---- H-č-m k-p-t- ž-m-j- i- k-u-. ---------------------------- Hočem kupiti žemlje in kruh. 0
Chcem ísť do optiky, aby som kúpil(a) okuliare. Ho-em k---t-ku, da-k-p-m e-a --al-. H---- k o------ d- k---- e-- o----- H-č-m k o-t-k-, d- k-p-m e-a o-a-a- ----------------------------------- Hočem k optiku, da kupim ena očala. 0
Chcem ísť do supermarketu, aby som kúpil(a) ovocie a zeleninu. H---m -----o-os-rež-----p- s---e-i- z----jav-. H---- v s-------------- p- s---- i- z--------- H-č-m v s-m-p-s-r-ž-i-o p- s-d-e i- z-l-n-a-o- ---------------------------------------------- Hočem v samopostrežnico po sadje in zelenjavo. 0
Chcem ísť do pekárne, aby som kúpil(a) žemle a chlieb. Hoč-m-v ----rn- ---že-lj- -n kr--. H---- v p------ p- ž----- i- k---- H-č-m v p-k-r-o p- ž-m-j- i- k-u-. ---------------------------------- Hočem v pekarno po žemlje in kruh. 0

Minoritné jazyky v Európe

V Európe sa hovorí mnohými jazykmi. Väčšina z nich patrí k indoeurópskej skupine. Okrem veľkých národných jazykov tu nájdeme aj menšie jazyky. Sú to minoritné jazyky. Minoritné jazyky sú iné, ako jazyky úradné. Ale nie sú to dialekty. Nie sú to ani jazyky imigrantov. Minoritné jazyky sú vždy etnického pôvodu. To znamená, že sú to jazyky špecifických etnických skupín. V takmer každej európskej krajine sú nejaké minoritné jazyky. V Európskej únii je to dokopy cca 40 jazykov. Niektorými minoritnými jazykmi sa hovorí len v jednej krajine. Medzi také patrí lužická srbčina v Nemecku. Rómčinou sa naopak hovorí v mnohých európskych krajinách. Minoritné jazyky majú zvláštne postavenie. Pretože nimi hovorí len relatívne malá skupina ľudí. Tieto skupiny si nemôžu dovoliť vybudovať vlastné školy. Je pre nich tiež ťažké vydávať vlastnú literatúru. V dôsledku toho hrozí mnohým minoritným jazykom vymretie. Európska únia chce minoritné jazyky chrániť. Pretože každý jazyk je dôležitou súčasťou kultúry a identity. Niektoré národy nemajú vlastný štát a existujú len ako menšiny. Na podporu ich jazykov existujú rôzne programy a projekty. S ich pomocou by sa mala zachovať aj kultúra menších etnických skupín. Napriek tomu mnohé minoritné jazyky čoskoro vymiznú. Medzi ne patrí livončina, ktorou sa hovorí v jednej provincii Lotyšska. Používa ju dnes už len asi 20 rodených hovoriacich. Livončina je tak najmenším jazykom na svete ...