Slovníček fráz

sk Vybavovanie   »   ti ምድላው/ምግዛእ

51 [päťdesiatjeden]

Vybavovanie

Vybavovanie

51 [ሓምሳንሓደን]

51 [ḥamisaniḥadeni]

ምድላው/ምግዛእ

[midilawi/migiza’i]

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Chcem ísť do knižnice. ናብ ቤ------- ክ--- ደ--። ናብ ቤት-መጽሓፍቲ ክኸይድ ደልየ። 0
na-- b----------------- k-------- d-----።nabi bēti-mets’iḥafitī kiẖeyidi deliye።
Chcem ísť do kníhkupectva. ናብ ዱ-------- ክ--- ደ--። ናብ ዱኳን-መጽሓፍቲ ክኸይድ ደልየ። 0
na-- d-------------------- k-------- d-----።nabi dukwani-mets’iḥafitī kiẖeyidi deliye።
Chcem ísť do stánku. ናብ ኪ---(ን---- ኣ--- ዱ--) ክ--- ደ--። ናብ ኪዮስክ(ንእሽቶይ ኣስቬዛ ዱኳን) ክኸይድ ደልየ። 0
na-- k-------(n---------- a------ d------) k-------- d-----።nabi kīyosiki(ni’ishitoyi asivēza dukwani) kiẖeyidi deliye።
Chcem si požičať knihu. ሓደ መ--- ክ--- ደ--። ሓደ መጽሓፍ ክልቃሕ ደልየ። 0
ḥ--- m---------- k--------- d-----።ḥade mets’iḥafi kilik’aḥi deliye።
Chcem si kúpiť knihu. ሓደ መ--- ክ--- ደ--። ሓደ መጽሓፍ ክገዝእ ደልየ። 0
ḥ--- m---------- k------- d-----።ḥade mets’iḥafi kigezi’i deliye።
Chcem si kúpiť noviny. ሓደ ጋ-- ክ--- ደ--። ሓደ ጋዜጣ ክገዝእ ደልየ። 0
ḥ--- g------ k------- d-----።ḥade gazēt’a kigezi’i deliye።
Chcem ísť do knižnice, aby som si požičala knihu. ሓደ መ--- ን---- ና- ቤ------- ክ--- ደ--- ። ሓደ መጽሓፍ ንክልቃሕ ናብ ቤት-መጽሓፍቲ ክኸይድ ደልየ፣ ። 0
ḥ--- m---------- n----------- n--- b----------------- k-------- d------ ።ḥade mets’iḥafi nikilik’aḥi nabi bēti-mets’iḥafitī kiẖeyidi deliye፣ ።
Chcem ísť do kníhkupectva, aby som kúpila knihu. ሓደ መ--- ን---- ና- ቤ------- ክ--- ደ--- ። ሓደ መጽሓፍ ንክገዝእ ናብ ቤት-መጽሓፍቲ ክኸይድ ደልየ፣ ። 0
ḥ--- m---------- n--------- n--- b----------------- k-------- d------ ።ḥade mets’iḥafi nikigezi’i nabi bēti-mets’iḥafitī kiẖeyidi deliye፣ ።
Chcem ísť do stánku, aby som kúpila noviny. ሓደ ጋ-- ን---- ና- ኪ--- ክ--- ደ--- ። ሓደ ጋዜጣ ንክገዝእ ናብ ኪዮስክ ክኸይድ ደልየ፣ ። 0
ḥ--- g------ n--------- n--- k------- k-------- d------ ።ḥade gazēt’a nikigezi’i nabi kīyosiki kiẖeyidi deliye፣ ።
Chcem ísť do optiky. ናብ እ-- ዓ-- ክ--- ደ--። ናብ እንዳ ዓይኒ ክኸይድ ደልየ። 0
na-- i---- ‘----- k-------- d-----።nabi inida ‘ayinī kiẖeyidi deliye።
Chcem ísť do supermarketu. ናብ ሱ------ ክ--- ደ--። ናብ ሱፐርማርክት ክኸይድ ደልየ። 0
na-- s------------- k-------- d-----።nabi superimarikiti kiẖeyidi deliye።
Chcem ísť k pekárovi. ናብ እ-- ባ- ክ--- ደ--። ናብ እንዳ ባኒ ክኸይድ ደልየ። 0
na-- i---- b--- k-------- d-----።nabi inida banī kiẖeyidi deliye።
Chcem kúpiť okuliare. ሓደ መ--- ክ--- ደ--። ሓደ መነጽር ክገዝእ ደልየ። 0
ḥ--- m--------- k------- d-----።ḥade menets’iri kigezi’i deliye።
Chcem kúpiť ovocie a zeleninu. ፍሩ---- ኣ--- ክ--- ደ--። ፍሩታታትን ኣሊጫን ክገዝእ ደልየ። 0
fi---------- a-------- k------- d-----።firutatatini alīch’ani kigezi’i deliye።
Chcem kúpiť žemle a chlieb. ንእ--- ባ-- እ---- ክ--- ደ--። ንእሽቶይ ባንን እንጀራን ክገዝእ ደልየ። 0
ni--------- b----- i-------- k------- d-----።ni’ishitoyi banini inijerani kigezi’i deliye።
Chcem ísť do optiky, aby som kúpil(a) okuliare. ናብ እ-- ዓ-- ደ--- መ--- ን----። ናብ እንዳ ዓይኒ ደልየ፣ መነጽር ንክገዝእ። 0
na-- i---- ‘----- d------ m--------- n---------።nabi inida ‘ayinī deliye፣ menets’iri nikigezi’i።
Chcem ísť do supermarketu, aby som kúpil(a) ovocie a zeleninu. ናብ ሱ------ ደ--- ፍ----- ኣ--- ን----። ናብ ሱፐርማርክት ደልየ፣ ፍሩታታትን ኣሊጫን ንክገዝእ። 0
na-- s------------- d------ f----------- a-------- n---------።nabi superimarikiti deliye፣ firutatatini alīch’ani nikigezi’i።
Chcem ísť do pekárne, aby som kúpil(a) žemle a chlieb. ባን- እ---- መ-- ክ--- ና- እ-- ባ- ደ--- ። ባንን እንጀራን መታን ክገዝእ ናብ እንዳ ባኒ ደልየ፣ ። 0
ba---- i-------- m----- k------- n--- i---- b--- d------ ።banini inijerani metani kigezi’i nabi inida banī deliye፣ ።

Minoritné jazyky v Európe

V Európe sa hovorí mnohými jazykmi. Väčšina z nich patrí k indoeurópskej skupine. Okrem veľkých národných jazykov tu nájdeme aj menšie jazyky. Sú to minoritné jazyky. Minoritné jazyky sú iné, ako jazyky úradné. Ale nie sú to dialekty. Nie sú to ani jazyky imigrantov. Minoritné jazyky sú vždy etnického pôvodu. To znamená, že sú to jazyky špecifických etnických skupín. V takmer každej európskej krajine sú nejaké minoritné jazyky. V Európskej únii je to dokopy cca 40 jazykov. Niektorými minoritnými jazykmi sa hovorí len v jednej krajine. Medzi také patrí lužická srbčina v Nemecku. Rómčinou sa naopak hovorí v mnohých európskych krajinách. Minoritné jazyky majú zvláštne postavenie. Pretože nimi hovorí len relatívne malá skupina ľudí. Tieto skupiny si nemôžu dovoliť vybudovať vlastné školy. Je pre nich tiež ťažké vydávať vlastnú literatúru. V dôsledku toho hrozí mnohým minoritným jazykom vymretie. Európska únia chce minoritné jazyky chrániť. Pretože každý jazyk je dôležitou súčasťou kultúry a identity. Niektoré národy nemajú vlastný štát a existujú len ako menšiny. Na podporu ich jazykov existujú rôzne programy a projekty. S ich pomocou by sa mala zachovať aj kultúra menších etnických skupín. Napriek tomu mnohé minoritné jazyky čoskoro vymiznú. Medzi ne patrí livončina, ktorou sa hovorí v jednej provincii Lotyšska. Používa ju dnes už len asi 20 rodených hovoriacich. Livončina je tak najmenším jazykom na svete ...