Я-х-чу-- -і--іоте--.
Я х--- в б----------
Я х-ч- в б-б-і-т-к-.
--------------------
Я хочу в бібліотеку. 0 Y- ------ v---bli--ek-.Y- k----- v b----------Y- k-o-h- v b-b-i-t-k-.-----------------------YA khochu v biblioteku.
Я хо---- бі-лі-т-ку,---б--з-ти --иг-.
Я х--- в б---------- щ-- в---- к-----
Я х-ч- в б-б-і-т-к-, щ-б в-я-и к-и-у-
-------------------------------------
Я хочу в бібліотеку, щоб взяти книгу. 0 Y- ---ch- v-----i-t--u--sh-h-b -z---- k-y--.Y- k----- v b---------- s----- v----- k-----Y- k-o-h- v b-b-i-t-k-, s-c-o- v-y-t- k-y-u---------------------------------------------YA khochu v biblioteku, shchob vzyaty knyhu.
Я-хо-у-піт- в-о-----.
Я х--- п--- в о------
Я х-ч- п-т- в о-т-к-.
---------------------
Я хочу піти в оптику. 0 YA k-oc-- -it--- --t--u.Y- k----- p--- v o------Y- k-o-h- p-t- v o-t-k-.------------------------YA khochu pity v optyku.
Я-хочу---супе---рк--.
Я х--- в с-----------
Я х-ч- в с-п-р-а-к-т-
---------------------
Я хочу в супермаркет. 0 Y- k-ochu-v---p--m--k-t.Y- k----- v s-----------Y- k-o-h- v s-p-r-a-k-t-------------------------YA khochu v supermarket.
Я-х--- с--д--и --бул-ч--.
Я х--- с------ в б-------
Я х-ч- с-о-и-и в б-л-ч-у-
-------------------------
Я хочу сходити в булочну. 0 YA--hoc-----hody-y v b----hnu.Y- k----- s------- v b--------Y- k-o-h- s-h-d-t- v b-l-c-n-.------------------------------YA khochu skhodyty v bulochnu.
Я х----к--ит--фрук-и --о-о--.
Я х--- к----- ф----- і о-----
Я х-ч- к-п-т- ф-у-т- і о-о-і-
-----------------------------
Я хочу купити фрукти і овочі. 0 Y- -h-ch- ---yty--r---y ---vo---.Y- k----- k----- f----- i o------Y- k-o-h- k-p-t- f-u-t- i o-o-h-.---------------------------------YA khochu kupyty frukty i ovochi.
Я х-ч----пи---бу-о----і-хлі-.
Я х--- к----- б------ і х----
Я х-ч- к-п-т- б-л-ч-и і х-і-.
-----------------------------
Я хочу купити булочки і хліб. 0 YA-kho-hu -u--ty---lochky i----ib.Y- k----- k----- b------- i k-----Y- k-o-h- k-p-t- b-l-c-k- i k-l-b-----------------------------------YA khochu kupyty bulochky i khlib.
Я -оч--піти в------у--що- к-п-ти--кул-ри.
Я х--- п--- в о------ щ-- к----- о-------
Я х-ч- п-т- в о-т-к-, щ-б к-п-т- о-у-я-и-
-----------------------------------------
Я хочу піти в оптику, щоб купити окуляри. 0 YA-k-o-----ity-v -p-y--, sh-ho----p----o-uly-ry.Y- k----- p--- v o------ s----- k----- o--------Y- k-o-h- p-t- v o-t-k-, s-c-o- k-p-t- o-u-y-r-.------------------------------------------------YA khochu pity v optyku, shchob kupyty okulyary.
Chcem ísť do supermarketu, aby som kúpil(a) ovocie a zeleninu.
Я-хо-- в с--ер-ар------об-к----- фр-кт------оч-.
Я х--- в с----------- щ-- к----- ф----- і о-----
Я х-ч- в с-п-р-а-к-т- щ-б к-п-т- ф-у-т- і о-о-і-
------------------------------------------------
Я хочу в супермаркет, щоб купити фрукти і овочі. 0 YA-khoc-- - --pe-m-rk-t, s-c-----up--y fr--t----ov--h-.Y- k----- v s----------- s----- k----- f----- i o------Y- k-o-h- v s-p-r-a-k-t- s-c-o- k-p-t- f-u-t- i o-o-h-.-------------------------------------------------------YA khochu v supermarket, shchob kupyty frukty i ovochi.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Chcem ísť do supermarketu, aby som kúpil(a) ovocie a zeleninu.
Я хочу в супермаркет, щоб купити фрукти і овочі.
YA khochu v supermarket, shchob kupyty frukty i ovochi.
V Európe sa hovorí mnohými jazykmi.
Väčšina z nich patrí k indoeurópskej skupine.
Okrem veľkých národných jazykov tu nájdeme aj menšie jazyky.
Sú to minoritné jazyky.
Minoritné jazyky sú iné, ako jazyky úradné.
Ale nie sú to dialekty.
Nie sú to ani jazyky imigrantov.
Minoritné jazyky sú vždy etnického pôvodu.
To znamená, že sú to jazyky špecifických etnických skupín.
V takmer každej európskej krajine sú nejaké minoritné jazyky.
V Európskej únii je to dokopy cca 40 jazykov.
Niektorými minoritnými jazykmi sa hovorí len v jednej krajine.
Medzi také patrí lužická srbčina v Nemecku.
Rómčinou sa naopak hovorí v mnohých európskych krajinách.
Minoritné jazyky majú zvláštne postavenie.
Pretože nimi hovorí len relatívne malá skupina ľudí.
Tieto skupiny si nemôžu dovoliť vybudovať vlastné školy.
Je pre nich tiež ťažké vydávať vlastnú literatúru.
V dôsledku toho hrozí mnohým minoritným jazykom vymretie.
Európska únia chce minoritné jazyky chrániť.
Pretože každý jazyk je dôležitou súčasťou kultúry a identity.
Niektoré národy nemajú vlastný štát a existujú len ako menšiny.
Na podporu ich jazykov existujú rôzne programy a projekty.
S ich pomocou by sa mala zachovať aj kultúra menších etnických skupín.
Napriek tomu mnohé minoritné jazyky čoskoro vymiznú.
Medzi ne patrí livončina, ktorou sa hovorí v jednej provincii Lotyšska.
Používa ju dnes už len asi 20 rodených hovoriacich.
Livončina je tak najmenším jazykom na svete ...