Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   bg Пазаруване

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [петдесет и четири]

54 [petdeset i chetiri]

Пазаруване

[Pazaruvane]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Б-х ----- - -ск-л---а-к-п--п-д--ък. Б-- и---- / и----- д- к--- п------- Б-х и-к-л / и-к-л- д- к-п- п-д-р-к- ----------------------------------- Бих искал / искала да купя подарък. 0
Bi-- -s-a--/ i----- -a---p-a p-da-yk. B--- i---- / i----- d- k---- p------- B-k- i-k-l / i-k-l- d- k-p-a p-d-r-k- ------------------------------------- Bikh iskal / iskala da kupya podaryk.
Ale nič príliš drahé. Н- ---н-щ- пр--але-- --ъ-о. Н- н- н--- п-------- с----- Н- н- н-щ- п-е-а-е-о с-ъ-о- --------------------------- Но не нещо прекалено скъпо. 0
N- ne neshcho-p-e---eno -kyp-. N- n- n------ p-------- s----- N- n- n-s-c-o p-e-a-e-o s-y-o- ------------------------------ No ne neshcho prekaleno skypo.
Možno kabelku? Мо---б- --мск--ч--та? М--- б- д----- ч----- М-ж- б- д-м-к- ч-н-а- --------------------- Може би дамска чанта? 0
M--he bi d-ms-a c-ant-? M---- b- d----- c------ M-z-e b- d-m-k- c-a-t-? ----------------------- Mozhe bi damska chanta?
Akú farbu by ste chceli? Ка--в ц-ят ж---ет-? К---- ц--- ж------- К-к-в ц-я- ж-л-е-е- ------------------- Какъв цвят желаете? 0
Ka-y--tsv-at -helaete? K---- t----- z-------- K-k-v t-v-a- z-e-a-t-? ---------------------- Kakyv tsvyat zhelaete?
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Чер--,--аф-в---и --л? Ч----- к---- и-- б--- Ч-р-н- к-ф-в и-и б-л- --------------------- Черен, кафяв или бял? 0
Ch-re----af--v -l- -ya-? C------ k----- i-- b---- C-e-e-, k-f-a- i-i b-a-? ------------------------ Cheren, kafyav ili byal?
Veľkú alebo malú? Г-лям- --и малк-? Г----- и-- м----- Г-л-м- и-и м-л-а- ----------------- Голяма или малка? 0
Go-y--a---i --l-a? G------ i-- m----- G-l-a-a i-i m-l-a- ------------------ Golyama ili malka?
Môžem sa pozrieť na túto? Може----д- в--- та--? М--- л- д- в--- т---- М-ж- л- д- в-д- т-з-? --------------------- Може ли да видя тази? 0
M--he li--a --d-a -az-? M---- l- d- v---- t---- M-z-e l- d- v-d-a t-z-? ----------------------- Mozhe li da vidya tazi?
Je z kože? О- ко-а-л--е? О- к--- л- е- О- к-ж- л- е- ------------- От кожа ли е? 0
Ot ko-h---i ye? O- k---- l- y-- O- k-z-a l- y-? --------------- Ot kozha li ye?
Alebo je z umelej hmoty? Ил---т-из--ст-е-- -ат-ри-? И-- о- и--------- м------- И-и о- и-к-с-в-н- м-т-р-я- -------------------------- Или от изкуствена материя? 0
I-- o- --k----ena m-te-i--? I-- o- i--------- m-------- I-i o- i-k-s-v-n- m-t-r-y-? --------------------------- Ili ot izkustvena materiya?
Samozrejme z kože. О- кожа--с---тве--. О- к--- е---------- О- к-ж- е-т-с-в-н-. ------------------- От кожа естествено. 0
O--kozh- -es--s--en-. O- k---- y----------- O- k-z-a y-s-e-t-e-o- --------------------- Ot kozha yestestveno.
To je obzvlášť dobrá kvalita. То-а е о-о---о---бро ка--с-во. Т--- е о------ д---- к-------- Т-в- е о-о-е-о д-б-о к-ч-с-в-. ------------------------------ Това е особено добро качество. 0
Tov--ye--s--e-- --b----a--e--vo. T--- y- o------ d---- k--------- T-v- y- o-o-e-o d-b-o k-c-e-t-o- -------------------------------- Tova ye osobeno dobro kachestvo.
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Чант-----ейств-т-лн- е--а мн-го изго--а це-а. Ч------ д----------- е н- м---- и------ ц---- Ч-н-а-а д-й-т-и-е-н- е н- м-о-о и-г-д-а ц-н-. --------------------------------------------- Чантата действително е на много изгодна цена. 0
C-a--ata-de-s--i----o -e na-m-ogo izg-dna-t--na. C------- d----------- y- n- m---- i------ t----- C-a-t-t- d-y-t-i-e-n- y- n- m-o-o i-g-d-a t-e-a- ------------------------------------------------ Chantata deystvitelno ye na mnogo izgodna tsena.
To sa mi páči. Харе--а ми. Х------ м-- Х-р-с-а м-. ----------- Харесва ми. 0
K----sv--m-. K------- m-- K-a-e-v- m-. ------------ Kharesva mi.
Vezmem ju. Щ- -----ма. Щ- я в----- Щ- я в-е-а- ----------- Ще я взема. 0
Shc-e-ya-v--ma. S---- y- v----- S-c-e y- v-e-a- --------------- Shche ya vzema.
Môžem ju eventuálne vymeniť? М--- л- ------а-н--да -----меня? М--- л- е--------- д- я п------- М-ж- л- е-е-т-а-н- д- я п-д-е-я- -------------------------------- Може ли евентуално да я подменя? 0
Mo-h- li--eve-tu-lno--a--a-podm--ya? M---- l- y---------- d- y- p-------- M-z-e l- y-v-n-u-l-o d- y- p-d-e-y-? ------------------------------------ Mozhe li yeventualno da ya podmenya?
Samozrejme. Р-з-и-а---. Р------ с-- Р-з-и-а с-. ----------- Разбира се. 0
R-zbir- s-. R------ s-- R-z-i-a s-. ----------- Razbira se.
Zabalíme ju ako darček. Н-- ще-я о----вам- -ато-п--арък. Н-- щ- я о-------- к--- п------- Н-е щ- я о-а-о-а-е к-т- п-д-р-к- -------------------------------- Ние ще я опаковаме като подарък. 0
Nie --c-- -a ---k-vame k-----------. N-- s---- y- o-------- k--- p------- N-e s-c-e y- o-a-o-a-e k-t- p-d-r-k- ------------------------------------ Nie shche ya opakovame kato podaryk.
Tamto je pokladňa. К----а - т-- о--р---. К----- е т-- о------- К-с-т- е т-м о-с-е-а- --------------------- Касата е там отсреща. 0
Ka--ta--- --m--ts---hch-. K----- y- t-- o---------- K-s-t- y- t-m o-s-e-h-h-. ------------------------- Kasata ye tam otsreshcha.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...