Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   fa ‫خرید‬

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

‫54 [پنجاه و چهار]‬

54 [panjâ-ho-cha-hâr]

‫خرید‬

[kharid]

slovenčina perzština Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. ‫م- م------- ی- ک--- ب---.‬ ‫من می‌خواهم یک کادو بخرم.‬ 0
m-- m------- y-- k--- b-------. ma- m------- y-- k--- b-------. man mikhâham yek kâdo bekharam. m-n m-k-â-a- y-k k-d- b-k-a-a-. ------------------------------.
Ale nič príliš drahé. ‫ا-- ز--- گ--- ن----.‬ ‫اما زیاد گران نباشد.‬ 0
a--- n- c------ g----. am-- n- c------ g----. ammâ na chandân gerân. a-m- n- c-a-d-n g-r-n. ---------------------.
Možno kabelku? ‫ش--- ی- ک-- د----‬ ‫شاید یک کیف دستی؟‬ 0
s----- y-- k--- d----. sh---- y-- k--- d----. shâyad yek kife dasti. s-â-a- y-k k-f- d-s-i. ---------------------.
Akú farbu by ste chceli? ‫چ- ر--- د--- د-----‬ ‫چه رنگی دوست دارید؟‬ 0
c-- r---- d---- d----? ch- r---- d---- d----? che rangi doost dârid? c-e r-n-i d-o-t d-r-d? ---------------------?
Čiernu, hnedú, alebo bielu? ‫س---- ق------ ی- س----‬ ‫سیاه، قهوه‌ای یا سفید؟‬ 0
s---, g------i y- s----? si--- g------- y- s----? siâh, ghahve-i yâ sefid? s-â-, g-a-v--i y- s-f-d? ----,------------------?
Veľkú alebo malú? ‫ب--- ب--- ی- ک----‬ ‫بزرگ باشد یا کوچک؟‬ 0
b----- b----- y- k-----? bo---- b----- y- k-----? bozorg bâshad yâ kuchak? b-z-r- b-s-a- y- k-c-a-? -----------------------?
Môžem sa pozrieť na túto? ‫م------- ا-- ی-- ر- ب-----‬ ‫می‌توانم این یکی را ببینم؟‬ 0
m-------- i- y--- r- b------? mi------- i- y--- r- b------? mitavânam in yeki râ bebinam? m-t-v-n-m i- y-k- r- b-b-n-m? ----------------------------?
Je z kože? ‫ا-- ا- ج-- چ-- ا---‬ ‫این از جنس چرم است؟‬ 0
i- a- j---- c---- a--? in a- j---- c---- a--? in az jense charm ast? i- a- j-n-e c-a-m a-t? ---------------------?
Alebo je z umelej hmoty? ‫ی- ا- ج-- پ------ ا---‬ ‫یا از جنس پلاستیک است؟‬ 0
y- a- m----- m-----i a--? yâ a- m----- m------ a--? yâ az mavâde masnu-i ast? y- a- m-v-d- m-s-u-i a-t? ------------------------?
Samozrejme z kože. ‫ق---- چ-------.‬ ‫قطعاً چرمی‌است.‬ 0
g----a- c----- a--. gh----- c----- a--. ghat-an charmi ast. g-a--a- c-a-m- a-t. ------------------.
To je obzvlášť dobrá kvalita. ‫ا- ک---- خ--- خ--- ب------- ا--.‬ ‫از کیفیت خیلی خوبی برخوردار است.‬ 0
a- k------- b----- k---- b--------- a--. az k------- b----- k---- b--------- a--. az keyfiate besyâr khubi barkhordâr ast. a- k-y-i-t- b-s-â- k-u-i b-r-h-r-â- a-t. ---------------------------------------.
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. ‫و ق--- ا-- ک-- د--- و----- م---- ا--.‬ ‫و قیمت این کیف دستی واقعاً مناسب است.‬ 0
v- g------ k-- d---- v-----a- m------ a--. va g------ k-- d---- v------- m------ a--. va ghymate kif dasti vâghe-an monâseb ast. v- g-y-a-e k-f d-s-i v-g-e-a- m-n-s-b a-t. -----------------------------------------.
To sa mi páči. ‫ا- ا-- ی-- خ--- م-----.‬ ‫از این یکی خوشم می‌آید.‬ 0
a- i- y--- k------ m--â---. az i- y--- k------ m------. az in yeki khosham mi-âyad. a- i- y-k- k-o-h-m m--â-a-. --------------------------.
Vezmem ju. ‫ا-- ی-- ر- ب- م------.‬ ‫این یکی را بر می‌دارم.‬ 0
i- y--- r- b-- m------. in y--- r- b-- m------. in yeki râ bar midâram. i- y-k- r- b-r m-d-r-m. ----------------------.
Môžem ju eventuálne vymeniť? ‫ش--- ب----- آ- ر- ع-- ک--- ا---- د----‬ ‫شاید بخواهم آن را عوض کنم، امکان دارد؟‬ 0
s----- b------- â- r- a--- k----, e---- d----? sh---- b------- â- r- a--- k----- e---- d----? shâyad bekhâham ân râ avaz konam, emkân dârad? s-â-a- b-k-â-a- â- r- a-a- k-n-m, e-k-n d-r-d? --------------------------------,------------?
Samozrejme. ‫ب--- م-----.‬ ‫بله، مسلماً.‬ 0
b---, m--------. ba--- m--------. bale, mosalaman. b-l-, m-s-l-m-n. ----,----------.
Zabalíme ju ako darček. ‫آ- ر- ب- ص--- ک--- ب--- ب--- م------.‬ ‫آن را به صورت کادو بسته بندی می‌کنیم.‬ 0
â- r- b- s----- k--- b-----b---- m------. ân r- b- s----- k--- b---------- m------. ân râ be surate kâdo baste-bandi mikonim. â- r- b- s-r-t- k-d- b-s-e-b-n-i m-k-n-m. ----------------------------------------.
Tamto je pokladňa. ‫آ- ر---- ص---- پ----- ا--.‬ ‫آن روبرو صندوق پرداخت است.‬ 0
â- r------- s------- p------- a--. ân r------- s------- p------- a--. ân rooberoo sandughe pardâkht ast. â- r-o-e-o- s-n-u-h- p-r-â-h- a-t. ---------------------------------.

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...