Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   fi Käydä ostoksilla

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [viisikymmentäneljä]

Käydä ostoksilla

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Ha--an os--- -ah-an. H----- o---- l------ H-l-a- o-t-a l-h-a-. -------------------- Haluan ostaa lahjan. 0
Ale nič príliš drahé. Mut---ei--i---- liia--k-l-i---. M---- e- m----- l---- k-------- M-t-a e- m-t-ä- l-i-n k-l-i-t-. ------------------------------- Mutta ei mitään liian kallista. 0
Možno kabelku? E-k--käs-la-k--? E--- k---------- E-k- k-s-l-u-u-? ---------------- Ehkä käsilaukun? 0
Akú farbu by ste chceli? Min-ä--ä-is---ha---t--? M---- v------ h-------- M-n-ä v-r-s-n h-l-a-t-? ----------------------- Minkä värisen haluatte? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Mus-an--r-s-ea--v-i valk--s--? M------ r------ v-- v--------- M-s-a-, r-s-e-n v-i v-l-o-s-n- ------------------------------ Mustan, ruskean vai valkoisen? 0
Veľkú alebo malú? I-on vai p-e---? I--- v-- p------ I-o- v-i p-e-e-? ---------------- Ison vai pienen? 0
Môžem sa pozrieť na túto? S----n-o katso--tä-ä? S------- k----- t---- S-i-i-k- k-t-o- t-t-? --------------------- Saisinko katsoa tätä? 0
Je z kože? O-ko-se --h---? O--- s- n------ O-k- s- n-h-a-? --------------- Onko se nahkaa? 0
Alebo je z umelej hmoty? Va- --------mu-via? V-- o--- s- m------ V-i o-k- s- m-o-i-? ------------------- Vai onko se muovia? 0
Samozrejme z kože. Se on ti-te-k-n-n-hk-a. S- o- t-------- n------ S- o- t-e-e-k-n n-h-a-. ----------------------- Se on tietenkin nahkaa. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. T--ä o- --i--isen --adu-as. T--- o- e-------- l-------- T-m- o- e-i-y-s-n l-a-u-a-. --------------------------- Tämä on erityisen laadukas. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. J--kä-i--u-k- on ----asti -yv-- e-u---ne-. J- k--------- o- o------- h---- e--------- J- k-s-l-u-k- o- o-k-a-t- h-v-n e-u-l-n-n- ------------------------------------------ Ja käsilaukku on oikeasti hyvin edullinen. 0
To sa mi páči. Pid---täs-ä. P---- t----- P-d-n t-s-ä- ------------ Pidän tästä. 0
Vezmem ju. Ot-----mä-. O--- t----- O-a- t-m-n- ----------- Otan tämän. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? V--nk- ---d--l----t---a--t-a-tä---? V----- m------------ v------ t----- V-i-k- m-h-o-l-s-s-i v-i-t-a t-m-n- ----------------------------------- Voinko mahdollisesti vaihtaa tämän? 0
Samozrejme. Tot---ai. T-------- T-t-a-a-. --------- Tottakai. 0
Zabalíme ju ako darček. P---a-mm--s----a-ja--k--t---n. P-------- s-- l--------------- P-k-a-m-e s-n l-h-a-a-e-t-i-n- ------------------------------ Pakkaamme sen lahjapakettiiin. 0
Tamto je pokladňa. K-ssa -n -u-l--. K---- o- t------ K-s-a o- t-o-l-. ---------------- Kassa on tuolla. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...