Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   hr Kupovina

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [pedeset i četiri]

Kupovina

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Ž---m----iti p--l-n. Ž---- k----- p------ Ž-l-m k-p-t- p-k-o-. -------------------- Želim kupiti poklon. 0
Ale nič príliš drahé. A--, niš-a-p-ev--e s---o. A--- n---- p------ s----- A-i- n-š-a p-e-i-e s-u-o- ------------------------- Ali, ništa previše skupo. 0
Možno kabelku? M-žda-ru-------b-cu? M---- r---- t------- M-ž-a r-č-u t-r-i-u- -------------------- Možda ručnu torbicu? 0
Akú farbu by ste chceli? Ko-- boju-želit-? K--- b--- ž------ K-j- b-j- ž-l-t-? ----------------- Koju boju želite? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? C---- sme-u-i-i--ij--u? C---- s---- i-- b------ C-n-, s-e-u i-i b-j-l-? ----------------------- Crnu, smeđu ili bijelu? 0
Veľkú alebo malú? V-liku-i---m-lu? V----- i-- m---- V-l-k- i-i m-l-? ---------------- Veliku ili malu? 0
Môžem sa pozrieť na túto? Mog--li v--jeti--v-? M--- l- v------ o--- M-g- l- v-d-e-i o-u- -------------------- Mogu li vidjeti ovu? 0
Je z kože? J- l--o-a--d -ož-? J- l- o-- o- k---- J- l- o-a o- k-ž-? ------------------ Je li ona od kože? 0
Alebo je z umelej hmoty? I-- j- o----jetn-g-mate--jala? I-- j- o- u------- m---------- I-i j- o- u-j-t-o- m-t-r-j-l-? ------------------------------ Ili je od umjetnog materijala? 0
Samozrejme z kože. N--a-no--оd--ož-. N------- о- k---- N-r-v-o- о- k-ž-. ----------------- Naravno, оd kože. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. To ---------- d-br---va----t-. T- j- p------ d---- k--------- T- j- p-s-b-o d-b-a k-a-i-e-a- ------------------------------ To je posebno dobra kvaliteta. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. A cijen- --čn- to----- -e st---n--povol--a. A c----- r---- t------ j- s------ p-------- A c-j-n- r-č-e t-r-i-e j- s-v-r-o p-v-l-n-. ------------------------------------------- A cijena ručne torbice je stvarno povoljna. 0
To sa mi páči. Sviđ--m- --. S---- m- s-- S-i-a m- s-. ------------ Sviđa mi se. 0
Vezmem ju. U-e--ć- j-. U--- ć- j-- U-e- ć- j-. ----------- Uzet ću je. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? M-gu-l---e -v---ualno zamij-n-ti? M--- l- j- e--------- z---------- M-g- l- j- e-e-t-a-n- z-m-j-n-t-? --------------------------------- Mogu li je eventualno zamijeniti? 0
Samozrejme. P-d-a--mi--va--e. P------------ s-- P-d-a-u-i-e-a s-. ----------------- Podrazumijeva se. 0
Zabalíme ju ako darček. U-ak--a--ćemo--е -a- -ok-o-. U------- ć--- j- k-- p------ U-a-i-a- ć-m- j- k-o p-k-o-. ---------------------------- Upakirat ćemo jе kao poklon. 0
Tamto je pokladňa. Ta-- ----- ---bla-----. T--- p---- j- b-------- T-m- p-e-o j- b-a-a-n-. ----------------------- Tamo preko je blagajna. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...