Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   hu Bevásárlás

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [ötvennégy]

Bevásárlás

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. S--re---- -enni egy---ándéko-. S-------- v---- e-- a--------- S-e-e-n-k v-n-i e-y a-á-d-k-t- ------------------------------ Szeretnék venni egy ajándékot. 0
Ale nič príliš drahé. D- n-- t-l dr--á-. D- n-- t-- d------ D- n-m t-l d-á-á-. ------------------ De nem túl drágát. 0
Možno kabelku? Ta--n eg-------ásk--? T---- e-- k---------- T-l-n e-y k-z-t-s-á-? --------------------- Talán egy kézitáskát? 0
Akú farbu by ste chceli? Mil--n-s-------ere-ne? M----- s---- s-------- M-l-e- s-í-t s-e-e-n-? ---------------------- Milyen színt szeretne? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Fe--t-t, -ar--- v-g- fe----t? F------- b----- v--- f------- F-k-t-t- b-r-á- v-g- f-h-r-t- ----------------------------- Feketét, barnát vagy fehéret? 0
Veľkú alebo malú? E-y---gy-t,--a-- -gy k-c-i-? E-- n------ v--- e-- k------ E-y n-g-o-, v-g- e-y k-c-i-? ---------------------------- Egy nagyot, vagy egy kicsit? 0
Môžem sa pozrieť na túto? M-g------d---t-n---em? M-- s----- e-- n------ M-g s-a-a- e-t n-z-e-? ---------------------- Meg szabad ezt néznem? 0
Je z kože? Bőr-ől--an? B----- v--- B-r-ő- v-n- ----------- Bőrből van? 0
Alebo je z umelej hmoty? V----mű-ő-bő- --n? V--- m------- v--- V-g- m-b-r-ő- v-n- ------------------ Vagy műbőrből van? 0
Samozrejme z kože. B-rb-l term-s-et--en. B----- t------------- B-r-ő- t-r-é-z-t-s-n- --------------------- Bőrből természetesen. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Ez---y -ül----e--j- -inősé-ű á--. E- e-- k-------- j- m------- á--- E- e-y k-l-n-s-n j- m-n-s-g- á-u- --------------------------------- Ez egy különösen jó minőségű áru. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. És-- kéz--á--a-á-----ló-an n---o- k-dvezö. É- a k-------- á-- v------ n----- k------- É- a k-z-t-s-a á-a v-l-b-n n-g-o- k-d-e-ö- ------------------------------------------ És a kézitáska ára valóban nagyon kedvezö. 0
To sa mi páči. Ez----s----nekem. E- t------ n----- E- t-t-z-k n-k-m- ----------------- Ez tetszik nekem. 0
Vezmem ju. E-t --sz--. E-- v------ E-t v-s-e-. ----------- Ezt veszem. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? Ese-l-----s-za--e---hetem--zt? E------ v---------------- e--- E-e-l-g v-s-z-c-e-é-h-t-m e-t- ------------------------------ Esetleg visszacserélhetem ezt? 0
Samozrejme. Mag-tó--é-t-tőd-. M------ é-------- M-g-t-l é-t-t-d-. ----------------- Magától értetődő. 0
Zabalíme ju ako darček. Becsom-golju--min- egy--j-n-ék. B------------ m--- e-- a------- B-c-o-a-o-j-k m-n- e-y a-á-d-k- ------------------------------- Becsomagoljuk mint egy ajándék. 0
Tamto je pokladňa. A t-lol-al---v---- ---ztár. A t--------- v-- a p------- A t-l-l-a-o- v-n a p-n-t-r- --------------------------- A túloldalon van a pénztár. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...