Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   it Fare spese

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [cinquantaquattro]

Fare spese

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. V--rei -om--a-- u- -e----. V----- c------- u- r------ V-r-e- c-m-r-r- u- r-g-l-. -------------------------- Vorrei comprare un regalo. 0
Ale nič príliš drahé. Ma n-e--- di--ro--o ca-o. M- n----- d- t----- c---- M- n-e-t- d- t-o-p- c-r-. ------------------------- Ma niente di troppo caro. 0
Možno kabelku? F-rs---n- b--s-tta? F---- u-- b-------- F-r-e u-a b-r-e-t-? ------------------- Forse una borsetta? 0
Akú farbu by ste chceli? Di --e-------? D- c-- c------ D- c-e c-l-r-? -------------- Di che colore? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? N---,-m-rr--e ---i--c-? N---- m------ o b------ N-r-, m-r-o-e o b-a-c-? ----------------------- Nera, marrone o bianca? 0
Veľkú alebo malú? U---gr-nde---u-a--icc--a? U-- g----- o u-- p------- U-a g-a-d- o u-a p-c-o-a- ------------------------- Una grande o una piccola? 0
Môžem sa pozrieť na túto? Pos-o---d--e -- po’-qu-sta? P---- v----- u- p-- q------ P-s-o v-d-r- u- p-’ q-e-t-? --------------------------- Posso vedere un po’ questa? 0
Je z kože? È ---p----? È d- p----- È d- p-l-e- ----------- È di pelle? 0
Alebo je z umelej hmoty? O-- di m-t--i-le -in--t-co? O è d- m-------- s--------- O è d- m-t-r-a-e s-n-e-i-o- --------------------------- O è di materiale sintetico? 0
Samozrejme z kože. Di --lle-n-tu---m-n--. D- p---- n------------ D- p-l-e n-t-r-l-e-t-. ---------------------- Di pelle naturalmente. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Q-esta-- ----t--m- -ual-t-. Q----- è d- o----- q------- Q-e-t- è d- o-t-m- q-a-i-à- --------------------------- Questa è di ottima qualità. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. E -a-b-rse-ta è -era--nt--a-un ---- -rez-o. E l- b------- è v-------- a u- b--- p------ E l- b-r-e-t- è v-r-m-n-e a u- b-o- p-e-z-. ------------------------------------------- E la borsetta è veramente a un buon prezzo. 0
To sa mi páči. Q-e-t---- p-ac-. Q----- m- p----- Q-e-t- m- p-a-e- ---------------- Questa mi piace. 0
Vezmem ju. La prend-. L- p------ L- p-e-d-. ---------- La prendo. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? P---o-c--bi-----e--nt--lmente? P---- c-------- e------------- P-s-o c-m-i-r-a e-e-t-a-m-n-e- ------------------------------ Posso cambiarla eventualmente? 0
Samozrejme. N-t-ra--en-e. N------------ N-t-r-l-e-t-. ------------- Naturalmente. 0
Zabalíme ju ako darček. Facc-----un --cc- ---al-. F------- u- p---- r------ F-c-i-m- u- p-c-o r-g-l-. ------------------------- Facciamo un pacco regalo. 0
Tamto je pokladňa. L---a-sa-è-d--q----- -a---. L- c---- è d- q----- p----- L- c-s-a è d- q-e-l- p-r-e- --------------------------- La cassa è da quella parte. 0

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...