Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   lt Pirkiniai

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [penkiasdešimt keturi]

Pirkiniai

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. (Aš- ---ėč--u --rk----ovaną. (--- n------- p----- d------ (-š- n-r-č-a- p-r-t- d-v-n-. ---------------------------- (Aš) norėčiau pirkti dovaną. 0
Ale nič príliš drahé. B-t--ą-no-- n---a-g-us. B-- k- n--- n---------- B-t k- n-r- n-b-a-g-u-. ----------------------- Bet ką nors nebrangaus. 0
Možno kabelku? Gal---nk-nę? G-- r------- G-l r-n-i-ę- ------------ Gal rankinę? 0
Akú farbu by ste chceli? K-k-o----alv-- ----tu--te? K----- s------ n---------- K-k-o- s-a-v-s n-r-t-m-t-? -------------------------- Kokios spalvos norėtumėte? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? J-od-, r-d--ar-b--tą? J----- r--- a- b----- J-o-ą- r-d- a- b-l-ą- --------------------- Juodą, rudą ar baltą? 0
Veľkú alebo malú? Did--ę--r --ž-? D----- a- m---- D-d-l- a- m-ž-? --------------- Didelę ar mažą? 0
Môžem sa pozrieť na túto? A- -aliu-š-----as---ū-ė--? A- g---- š--- p----------- A- g-l-u š-t- p-s-ž-ū-ė-i- -------------------------- Ar galiu šitą pasižiūrėti? 0
Je z kože? A- -i o--nė? A- j- o----- A- j- o-i-ė- ------------ Ar ji odinė? 0
Alebo je z umelej hmoty? Ar ji--- ---------it---? A- j- i- o--- p--------- A- j- i- o-o- p-k-i-a-o- ------------------------ Ar ji iš odos pakaitalo? 0
Samozrejme z kože. Ži-om-- iš ----. Ž------ i- o---- Ž-n-m-, i- o-o-. ---------------- Žinoma, iš odos. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Tai-l-b-i ge-a k----ė. T-- l---- g--- k------ T-i l-b-i g-r- k-k-b-. ---------------------- Tai labai gera kokybė. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. I- --nkin- ---r-----bra--i. I- r------ t----- n-------- I- r-n-i-ė t-k-a- n-b-a-g-. --------------------------- Ir rankinė tikrai nebrangi. 0
To sa mi páči. J- m---pat-nka. J- m-- p------- J- m-n p-t-n-a- --------------- Ji man patinka. 0
Vezmem ju. A- j- p--ku. A- j- p----- A- j- p-r-u- ------------ Aš ją perku. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? Ar-prir-iku--g-----u -ą -ak-ist--ki-a? A- p-------- g------ j- p------- k---- A- p-i-e-k-s g-l-s-u j- p-k-i-t- k-t-? -------------------------------------- Ar prireikus galėsiu ją pakeisti kita? 0
Samozrejme. Sav---- -----n-am-. S------ s---------- S-v-i-e s-p-a-t-m-. ------------------- Savaime suprantama. 0
Zabalíme ju ako darček. M-- ---su--k--si---k-i- dova--. M-- j- s---------- k--- d------ M-s j- s-p-k-o-i-e k-i- d-v-n-. ------------------------------- Mes ją supakuosime kaip dovaną. 0
Tamto je pokladňa. Štai-te- y-- k--a. Š--- t-- y-- k---- Š-a- t-n y-a k-s-. ------------------ Štai ten yra kasa. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...