Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   mk Купување

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [педесет и четири]

54 [pyedyesyet i chyetiri]

Купување

[Koopoovaњye]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. С--а--да --п---ед-- -о---ок. С____ д_ к____ е___ п_______ С-к-м д- к-п-м е-е- п-д-р-к- ---------------------------- Сакам да купам еден подарок. 0
Sa--- d- -o---- ye--e- pod----. S____ d_ k_____ y_____ p_______ S-k-m d- k-o-a- y-d-e- p-d-r-k- ------------------------------- Sakam da koopam yedyen podarok.
Ale nič príliš drahé. Н- н---е-т- -ре-н--у-ска--. Н_ н_ н____ п_______ с_____ Н- н- н-ш-о п-е-н-г- с-а-о- --------------------------- Но не нешто премногу скапо. 0
N- n-e-nyesh-o --y--n-guoo------. N_ n__ n______ p__________ s_____ N- n-e n-e-h-o p-y-m-o-u-o s-a-o- --------------------------------- No nye nyeshto pryemnoguoo skapo.
Možno kabelku? М---б--е--- ра-н----шна? М_____ е___ р____ т_____ М-ж-б- е-н- р-ч-а т-ш-а- ------------------------ Можеби една рачна ташна? 0
Moʐy-bi------ --c----tas-n-? M______ y____ r_____ t______ M-ʐ-e-i y-d-a r-c-n- t-s-n-? ---------------------------- Moʐyebi yedna rachna tashna?
Akú farbu by ste chceli? Која бо-а--- -а----а--? К___ б___ б_ ј_ с______ К-ј- б-ј- б- ј- с-к-л-? ----------------------- Која боја би ја сакале? 0
Koјa bo-- bi-ј- -ak-lye? K___ b___ b_ ј_ s_______ K-ј- b-ј- b- ј- s-k-l-e- ------------------------ Koјa boјa bi јa sakalye?
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Цр-а- -а-еа-а--л- бе-а? Ц____ к______ и__ б____ Ц-н-, к-ф-а-а и-и б-л-? ----------------------- Црна, кафеава или бела? 0
Tzrn---ka-y-av---l--b-ela? T_____ k_______ i__ b_____ T-r-a- k-f-e-v- i-i b-e-a- -------------------------- Tzrna, kafyeava ili byela?
Veľkú alebo malú? Една г---ма-и-и--ала? Е___ г_____ и__ м____ Е-н- г-л-м- и-и м-л-? --------------------- Една голема или мала? 0
Y-------o-yem---l- --l-? Y____ g_______ i__ m____ Y-d-a g-o-y-m- i-i m-l-? ------------------------ Yedna guolyema ili mala?
Môžem sa pozrieť na túto? См-а- -и-да -а --д---оваа? С____ л_ д_ ј_ в____ о____ С-е-м л- д- ј- в-д-м о-а-? -------------------------- Смеам ли да ја видам оваа? 0
Smye-- ---da-јa-----m o-aa? S_____ l_ d_ ј_ v____ o____ S-y-a- l- d- ј- v-d-m o-a-? --------------------------- Smyeam li da јa vidam ovaa?
Je z kože? Да-и та- е од---жа? Д___ т__ е о_ к____ Д-л- т-а е о- к-ж-? ------------------- Дали таа е од кожа? 0
Dal--t-a ye-od-k---? D___ t__ y_ o_ k____ D-l- t-a y- o- k-ʐ-? -------------------- Dali taa ye od koʐa?
Alebo je z umelej hmoty? Или -ак - од-в--т--к- --т--иј-л? И__ п__ е о_ в_______ м_________ И-и п-к е о- в-ш-а-к- м-т-р-ј-л- -------------------------------- Или пак е од вештачки материјал? 0
Ili -a- -e o- vyes-----k---a-ye-i-a-? I__ p__ y_ o_ v__________ m__________ I-i p-k y- o- v-e-h-a-h-i m-t-e-i-a-? ------------------------------------- Ili pak ye od vyeshtachki matyeriјal?
Samozrejme z kože. О--ко-- -е--к-. О_ к___ с______ О- к-ж- с-к-к-. --------------- Од кожа секако. 0
O- koʐ-----k-k-. O_ k___ s_______ O- k-ʐ- s-e-a-o- ---------------- Od koʐa syekako.
To je obzvlášť dobrá kvalita. О-а е---е- осо--но д-ба---ва---е-. О__ е е___ о______ д____ к________ О-а е е-е- о-о-е-о д-б-р к-а-и-е-. ---------------------------------- Ова е еден особено добар квалитет. 0
Ov---e --d--n os-bye----oba- ---li--et. O__ y_ y_____ o_______ d____ k_________ O-a y- y-d-e- o-o-y-n- d-b-r k-a-i-y-t- --------------------------------------- Ova ye yedyen osobyeno dobar kvalityet.
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. И-т--н----н--и-т--- --со -н--у п-вол---цена. И т______ н________ е с_ м____ п______ ц____ И т-ш-а-а н-в-с-и-а е с- м-о-у п-в-л-а ц-н-. -------------------------------------------- И ташната навистина е со многу поволна цена. 0
I-t-s-n--a--av-stin- y--s- ------o-povo--a--zy-n-. I t_______ n________ y_ s_ m______ p______ t______ I t-s-n-t- n-v-s-i-a y- s- m-o-u-o p-v-l-a t-y-n-. -------------------------------------------------- I tashnata navistina ye so mnoguoo povolna tzyena.
To sa mi páči. Ми--е -----а. М_ с_ д______ М- с- д-п-ѓ-. ------------- Ми се допаѓа. 0
M----e do-a-a. M_ s__ d______ M- s-e d-p-ѓ-. -------------- Mi sye dopaѓa.
Vezmem ju. Ќе ј--з----. Ќ_ ј_ з_____ Ќ- ј- з-м-м- ------------ Ќе ја земам. 0
K-ye ј- z-emam. K___ ј_ z______ K-y- ј- z-e-a-. --------------- Kjye јa zyemam.
Môžem ju eventuálne vymeniť? Да---м-жам слу--јн------- --ме-ам? Д___ м____ с_______ д_ ј_ з_______ Д-л- м-ж-м с-у-а-н- д- ј- з-м-н-м- ---------------------------------- Дали можам случајно да ја заменам? 0
D-li moʐ-- s-o-ch-ј---da----za--en--? D___ m____ s_________ d_ ј_ z________ D-l- m-ʐ-m s-o-c-a-n- d- ј- z-m-e-a-? ------------------------------------- Dali moʐam sloochaјno da јa zamyenam?
Samozrejme. Се---з-и--. С_ р_______ С- р-з-и-а- ----------- Се разбира. 0
Sye-r-z--r-. S__ r_______ S-e r-z-i-a- ------------ Sye razbira.
Zabalíme ju ako darček. Ќе ---------аме-как- п-д----. Ќ_ ј_ с________ к___ п_______ Ќ- ј- с-а-у-а-е к-к- п-д-р-к- ----------------------------- Ќе ја спакуваме како подарок. 0
Kj-e--- ----oova--e-ka-o po--r-k. K___ ј_ s__________ k___ p_______ K-y- ј- s-a-o-v-m-e k-k- p-d-r-k- --------------------------------- Kjye јa spakoovamye kako podarok.
Tamto je pokladňa. Т--у о----р--ива е б-------т-. Т___ о_ с_______ е б__________ Т-м- о- с-р-т-в- е б-а-а-н-т-. ------------------------------ Таму од спротива е благајната. 0
T--o---- -proti-a--e-bla-uaјna--. T____ o_ s_______ y_ b___________ T-m-o o- s-r-t-v- y- b-a-u-ј-a-a- --------------------------------- Tamoo od sprotiva ye blaguaјnata.

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...