Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   pt Comprar

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [cinquenta e quatro]

Comprar

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina portugalčina (PT) Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Eu queri- com-r-r-u--p--sen-e. E- q----- c------ u- p-------- E- q-e-i- c-m-r-r u- p-e-e-t-. ------------------------------ Eu queria comprar um presente. 0
Ale nič príliš drahé. M-- na-a--e mui---c--o. M-- n--- d- m---- c---- M-s n-d- d- m-i-o c-r-. ----------------------- Mas nada de muito caro. 0
Možno kabelku? Ta-ve---m--ma--? T----- u-- m---- T-l-e- u-a m-l-? ---------------- Talvez uma mala? 0
Akú farbu by ste chceli? Q-al - ----r--u--d-----? Q--- é a c-- q-- d------ Q-a- é a c-r q-e d-s-j-? ------------------------ Qual é a cor que deseja? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? P-eto,-cast--h- -u --anco? P----- c------- o- b------ P-e-o- c-s-a-h- o- b-a-c-? -------------------------- Preto, castanho ou branco? 0
Veľkú alebo malú? G-a-d-----peque--? G----- o- p------- G-a-d- o- p-q-e-a- ------------------ Grande ou pequena? 0
Môžem sa pozrieť na túto? P-s-o ver --ta? P---- v-- e---- P-s-o v-r e-t-? --------------- Posso ver esta? 0
Je z kože? Es---é-d- -a-e-a-? E--- é d- c------- E-t- é d- c-b-d-l- ------------------ Esta é de cabedal? 0
Alebo je z umelej hmoty? Ou ---- -a------ ---téti--? O- é d- m------- s--------- O- é d- m-t-r-a- s-n-é-i-o- --------------------------- Ou é de material sintético? 0
Samozrejme z kože. É c---- ----- -- c--ed--. É c---- q-- é d- c------- É c-a-o q-e é d- c-b-d-l- ------------------------- É claro que é de cabedal. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Is-o - -eal-en-- de bo- -ua--d-d-. I--- é r-------- d- b-- q--------- I-t- é r-a-m-n-e d- b-a q-a-i-a-e- ---------------------------------- Isto é realmente de boa qualidade. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. E - -o-s- é --almen-e -uito -a-a-a. E a b---- é r-------- m---- b------ E a b-l-a é r-a-m-n-e m-i-o b-r-t-. ----------------------------------- E a bolsa é realmente muito barata. 0
To sa mi páči. Gosto desta. G---- d----- G-s-o d-s-a- ------------ Gosto desta. 0
Vezmem ju. Le-- esta. L--- e---- L-v- e-t-. ---------- Levo esta. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? P-s-o-t---á-l- ----t---m-nt-? P---- t------- e------------- P-s-o t-o-á-l- e-e-t-a-m-n-e- ----------------------------- Posso trocá-la eventualmente? 0
Samozrejme. C-----r---a. C-- c------- C-m c-r-e-a- ------------ Com certeza. 0
Zabalíme ju ako darček. Vam-------ulh---a-co-o p-----te. V---- e---------- c--- p-------- V-m-s e-b-u-h---a c-m- p-e-e-t-. -------------------------------- Vamos embrulhá-la como presente. 0
Tamto je pokladňa. A --------a-i -o-o-t---l-do. A c---- é a-- d- o---- l---- A c-i-a é a-i d- o-t-o l-d-. ---------------------------- A caixa é ali do outro lado. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...