Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   ro Cumpărături

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [cincizeci şi patru]

Cumpărături

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Vr--- s---um-ă- un-----u. V---- s- c----- u- c----- V-e-u s- c-m-ă- u- c-d-u- ------------------------- Vreau să cumpăr un cadou. 0
Ale nič príliš drahé. D-r-n-mi- pr-a -c-mp. D-- n---- p--- s----- D-r n-m-c p-e- s-u-p- --------------------- Dar nimic prea scump. 0
Možno kabelku? P-a-e---g-a-t-? P---- o g------ P-a-e o g-a-t-? --------------- Poate o geantă? 0
Akú farbu by ste chceli? Ce-----a-- ----ţi? C- c------ d------ C- c-l-a-e d-r-ţ-? ------------------ Ce culoare doriţi? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? N-gr-- --r- --u a-b? N----- m--- s-- a--- N-g-u- m-r- s-u a-b- -------------------- Negru, maro sau alb? 0
Veľkú alebo malú? Un- ---e-s---un---ic-? U-- m--- s-- u-- m---- U-a m-r- s-u u-a m-c-? ---------------------- Una mare sau una mică? 0
Môžem sa pozrieť na túto? P-- s-o--ăd-pe-a-e-sta? P-- s-- v-- p- a------- P-t s-o v-d p- a-e-s-a- ----------------------- Pot s-o văd pe aceasta? 0
Je z kože? E-t-------ie-e? E--- d-- p----- E-t- d-n p-e-e- --------------- Este din piele? 0
Alebo je z umelej hmoty? S-u-e--e -i- m-t-ri-l s-n--t--? S-- e--- d-- m------- s-------- S-u e-t- d-n m-t-r-a- s-n-e-i-? ------------------------------- Sau este din material sintetic? 0
Samozrejme z kože. D-n-piel-- -o-ma-. D-- p----- n------ D-n p-e-e- n-r-a-. ------------------ Din piele, normal. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Es-----c--i-------osebit -e --nă. E--- o c------- d------- d- b---- E-t- o c-l-t-t- d-o-e-i- d- b-n-. --------------------------------- Este o calitate deosebit de bună. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Ş--gea-t----i-- me--t- preţ-l. Ş- g----- c---- m----- p------ Ş- g-a-t- c-i-r m-r-t- p-e-u-. ------------------------------ Şi geanta chiar merită preţul. 0
To sa mi páči. Acee- î---p-a--. A---- î-- p----- A-e-a î-i p-a-e- ---------------- Aceea îmi place. 0
Vezmem ju. P--ac-e--- --u. P- a---- o i--- P- a-e-a o i-u- --------------- Pe aceea o iau. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? O -ot e--n-ual ---i-b-? O p-- e------- s------- O p-t e-e-t-a- s-h-m-a- ----------------------- O pot eventual schimba? 0
Samozrejme. Bineî--ele-. B----------- B-n-î-ţ-l-s- ------------ Bineînţeles. 0
Zabalíme ju ako darček. O îm---h-tă----n-ru cado-. O î--------- p----- c----- O î-p-c-e-ă- p-n-r- c-d-u- -------------------------- O împachetăm pentru cadou. 0
Tamto je pokladňa. Dinc-l--e----c--ieri-. D------ e--- c-------- D-n-o-o e-t- c-s-e-i-. ---------------------- Dincolo este casieria. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...