Slovníček fráz

sk Práca   »   bs Raditi

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [pedeset i pet]

Raditi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Š-- ste -- -an-ma---? Š-- s-- p- z--------- Š-a s-e p- z-n-m-n-u- --------------------- Šta ste po zanimanju? 0
Môj muž je povolaním lekár. M---muž----po------an-u--o----. M-- m-- j- p- z-------- d------ M-j m-ž j- p- z-n-m-n-u d-k-o-. ------------------------------- Moj muž je po zanimanju doktor. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. J- r---m p-la-rad-og-v-em-na --- med---nsk--s-st--. J- r---- p--- r----- v------ k-- m--------- s------ J- r-d-m p-l- r-d-o- v-e-e-a k-o m-d-c-n-k- s-s-r-. --------------------------------------------------- Ja radim pola radnog vremena kao medicinska sestra. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. U--o--------d----i------ju. U----- ć--- d----- p------- U-k-r- ć-m- d-b-t- p-n-i-u- --------------------------- Uskoro ćemo dobiti penziju. 0
Ale dane sú vysoké. Ali su-por-zi--iso--. A-- s- p----- v------ A-i s- p-r-z- v-s-k-. --------------------- Ali su porezi visoki. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. I z---v-----o---i-ura-je j- vi-o-o. I z---------- o--------- j- v------ I z-r-v-t-e-o o-i-u-a-j- j- v-s-k-. ----------------------------------- I zdravstveno osiguranje je visoko. 0
Čím by si raz chcel byť? Š-- -el-š j-dnom------t-? Š-- ž---- j----- p------- Š-a ž-l-š j-d-o- p-s-a-i- ------------------------- Šta želiš jednom postati? 0
Chcel by som byť inžinierom. Ja--el-m-pos-a------en---. J- ž---- p------ i-------- J- ž-l-m p-s-a-i i-ž-n-e-. -------------------------- Ja želim postati inženjer. 0
Chcem študovať na univerzite. Želim--tudi---i ---u-i-e---tetu. Ž---- s-------- n- u------------ Ž-l-m s-u-i-a-i n- u-i-e-z-t-t-. -------------------------------- Želim studirati na univerzitetu. 0
Som praktikant. J--s-m ---pr-v-i-. J- s-- p---------- J- s-m p-i-r-v-i-. ------------------ Ja sam pripravnik. 0
Nezarábam veľa. Ja-n- z-r-đ--em--nog-. J- n- z-------- m----- J- n- z-r-đ-j-m m-o-o- ---------------------- Ja ne zarađujem mnogo. 0
Praxujem v zahraničí. O--ađu-e--prip-av---ki-s-až-u--n-st-a----u. O-------- p----------- s--- u i------------ O-r-đ-j-m p-i-r-v-i-k- s-a- u i-o-t-a-s-v-. ------------------------------------------- Odrađujem pripravnički staž u inostranstvu. 0
Toto je môj šéf. Ov--j----j-šef. O-- j- m-- š--- O-o j- m-j š-f- --------------- Ovo je moj šef. 0
Mám milých kolegov. Im-m ---ge k-l---. I--- d---- k------ I-a- d-a-e k-l-g-. ------------------ Imam drage kolege. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. U podn---d--o---i-e--u ----i--. U p---- i---- u----- u k------- U p-d-e i-e-o u-i-e- u k-n-i-u- ------------------------------- U podne idemo uvijek u kantinu. 0
Hľadám prácu. Ja-t---i---adn- --e--o. J- t----- r---- m------ J- t-a-i- r-d-o m-e-t-. ----------------------- Ja tražim radno mjesto. 0
Už rok som nezamestnaný. J- --m v-ć-godi-u dana neza-osl---/--a. J- s-- v-- g----- d--- n--------- / --- J- s-m v-ć g-d-n- d-n- n-z-p-s-e- / --. --------------------------------------- Ja sam već godinu dana nezaposlen / -a. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. U--v----em-j--i-a p-n- ne-a------i-. U o--- z----- i-- p--- n------------ U o-o- z-m-j- i-a p-n- n-z-p-s-e-i-. ------------------------------------ U ovoj zemlji ima puno nezaposlenih. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?