Slovníček fráz

sk Práca   »   ca Treballar

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [cinquanta-cinc]

Treballar

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? D--q-è--reb---- v-st-? D- q-- t------- v----- D- q-è t-e-a-l- v-s-è- ---------------------- De què treballa vostè? 0
Môj muž je povolaním lekár. E- me---a----és-m--ge. E- m-- m---- é- m----- E- m-u m-r-t é- m-t-e- ---------------------- El meu marit és metge. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. (J-----e--ll- co- - --fermera-- -em-- ---ci--. (--- t------- c-- a i-------- a t---- p------- (-o- t-e-a-l- c-m a i-f-r-e-a a t-m-s p-r-i-l- ---------------------------------------------- (Jo) treballo com a infermera a temps parcial. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. A--at---- ju--lar-m. A---- e-- j--------- A-i-t e-s j-b-l-r-m- -------------------- Aviat ens jubilarem. 0
Ale dane sú vysoké. P-r----- im--stos---n--lts. P--- e-- i------- s-- a---- P-r- e-s i-p-s-o- s-n a-t-. --------------------------- Però els impostos són alts. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. I--’asseg-ra--a -- s-lut és-c--a. I l------------ d- s---- é- c---- I l-a-s-g-r-n-a d- s-l-t é- c-r-. --------------------------------- I l’assegurança de salut és cara. 0
Čím by si raz chcel byť? Q---vo---fe- de gr-n? Q-- v--- f-- d- g---- Q-è v-l- f-r d- g-a-? --------------------- Què vols fer de gran? 0
Chcel by som byť inžinierom. M’--r-da-i- s-r -----y--. M---------- s-- e-------- M-a-r-d-r-a s-r e-g-n-e-. ------------------------- M’agradaria ser enginyer. 0
Chcem študovať na univerzite. (jo- -ul- -st-d--- ---- u-i-er--t--. (--- v--- e------- a l- u----------- (-o- v-l- e-t-d-a- a l- u-i-e-s-t-t- ------------------------------------ (jo) vull estudiar a la universitat. 0
Som praktikant. Só------e-a-- /-u-a -ec--i-. S-- u- b----- / u-- b------- S-c u- b-c-r- / u-a b-c-r-a- ---------------------------- Sóc un becari / una becària. 0
Nezarábam veľa. N--g-any- -a--e. N- g----- g----- N- g-a-y- g-i-e- ---------------- No guanyo gaire. 0
Praxujem v zahraničí. Est-- -e---un---p-----q-e- a--’-s-r-n-e-. E---- f--- u--- p--------- a l----------- E-t-c f-n- u-e- p-à-t-q-e- a l-e-t-a-g-r- ----------------------------------------- Estic fent unes pràctiques a l’estranger. 0
Toto je môj šéf. Aque-- és-el-me--cap /-el me- je--. A----- é- e- m-- c-- / e- m-- j---- A-u-s- é- e- m-u c-p / e- m-u j-f-. ----------------------------------- Aquest és el meu cap / el meu jefe. 0
Mám milých kolegov. Ti-c-bo-s------n---de fe---. T--- b--- c------- d- f----- T-n- b-n- c-m-a-y- d- f-i-a- ---------------------------- Tinc bons companys de feina. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. A--mig-ia, ---pr----em-a -- ca--i-a. A- m------ s----- a--- a l- c------- A- m-g-i-, s-m-r- a-e- a l- c-n-i-a- ------------------------------------ Al migdia, sempre anem a la cantina. 0
Hľadám prácu. Es-i- -u---nt --i-a. E---- b------ f----- E-t-c b-s-a-t f-i-a- -------------------- Estic buscant feina. 0
Už rok som nezamestnaný. E--i--de--cupat---s-de--a u- any. E---- d-------- d-- d- f- u- a--- E-t-c d-s-c-p-t d-s d- f- u- a-y- --------------------------------- Estic desocupat des de fa un any. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. Hi -- -a-s---es---pa-s----aq---t -a--. H- h- m---- d--------- e- a----- p---- H- h- m-s-a d-s-c-p-t- e- a-u-s- p-í-. -------------------------------------- Hi ha massa desocupats en aquest país. 0

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?