Slovníček fráz

sk Práca   »   fi Työskennellä / tehdä töitä

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [viisikymmentäviisi]

Työskennellä / tehdä töitä

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? M--- t-et-e -yök-----? M--- t----- t--------- M-t- t-e-t- t-ö-s-n-e- ---------------------- Mitä teette työksenne? 0
Môj muž je povolaním lekár. M-eheni -n--ääk-r-. M------ o- l------- M-e-e-i o- l-ä-ä-i- ------------------- Mieheni on lääkäri. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Mi-ä-t-ösk-ntelen----------sesti s--r-an-o--aja--. M--- t----------- o------------- s---------------- M-n- t-ö-k-n-e-e- o-a-a-k-i-e-t- s-i-a-n-o-t-j-n-. -------------------------------------------------- Minä työskentelen osa-aikaisesti sairaanhoitajana. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. Pia-----mme ---ke---. P--- s----- e-------- P-a- s-a-m- e-ä-e-t-. --------------------- Pian saamme eläkettä. 0
Ale dane sú vysoké. Mu--- ---o--ova- ko--eita. M---- v---- o--- k-------- M-t-a v-r-t o-a- k-r-e-t-. -------------------------- Mutta verot ovat korkeita. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. Ja------s---u------n korke-. J- s------------- o- k------ J- s-i-a-v-k-u-u- o- k-r-e-. ---------------------------- Ja sairasvakuutus on korkea. 0
Čím by si raz chcel byť? Mik-i s-nä-h-lua--j--k-s-t--l-? M---- s--- h----- j----- t----- M-k-i s-n- h-l-a- j-s-u- t-l-a- ------------------------------- Miksi sinä haluat joskus tulla? 0
Chcel by som byť inžinierom. Halu-n--u--- i-s-----iks-. H----- t---- i------------ H-l-a- t-l-a i-s-n-ö-i-s-. -------------------------- Haluan tulla insinööriksi. 0
Chcem študovať na univerzite. Ha---n----s-e-l--y-io--stos-a. H----- o-------- y------------ H-l-a- o-i-k-l-a y-i-p-s-o-s-. ------------------------------ Haluan opiskella yliopistossa. 0
Som praktikant. Ol-n-h--joi-t-----. O--- h------------- O-e- h-r-o-t-e-i-a- ------------------- Olen harjoittelija. 0
Nezarábam veľa. E- t-en-a ---j-n. E- t----- p------ E- t-e-a- p-l-o-. ----------------- En tienaa paljon. 0
Praxujem v zahraničí. M-nul-a-on ty--arj-i-te-u ulko-a----. M------ o- t------------- u---------- M-n-l-a o- t-ö-a-j-i-t-l- u-k-m-i-l-. ------------------------------------- Minulla on työharjoittelu ulkomailla. 0
Toto je môj šéf. Tu- on-p-m--i. T-- o- p------ T-o o- p-m-n-. -------------- Tuo on pomoni. 0
Mám milých kolegov. M-n--l--o- mu-a--- t---ave--ita. M------ o- m------ t------------ M-n-l-a o- m-k-v-a t-ö-a-e-e-t-. -------------------------------- Minulla on mukavia työkavereita. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. L--n--a-k-a- k----e-aina ----a-as--. L----------- k----- a--- r---------- L-u-a-a-k-a- k-y-m- a-n- r-o-a-a-s-. ------------------------------------ Lounasaikaan käymme aina ruokalassa. 0
Hľadám prácu. E-si---y-pa--ka-. E---- t---------- E-s-n t-ö-a-k-a-. ----------------- Etsin työpaikkaa. 0
Už rok som nezamestnaný. O----o-lut t----ö--nä -o--uode-. O--- o---- t--------- j- v------ O-e- o-l-t t-ö-t-m-n- j- v-o-e-. -------------------------------- Olen ollut työttömänä jo vuoden. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. T--s- ---ssa ---l-ian-m---- t---ö-tä. T---- m----- o- l---- m---- t-------- T-s-ä m-a-s- o- l-i-n m-n-a t-ö-ö-t-. ------------------------------------- Tässä maassa on liian monta työtöntä. 0

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?