Slovníček fráz

sk Práca   »   it Lavorare

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [cinquantacinque]

Lavorare

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? C------o---f-? C-- l----- f-- C-e l-v-r- f-? -------------- Che lavoro fa? 0
Môj muž je povolaním lekár. Mi---a-i-- - ----c-. M-- m----- è m------ M-o m-r-t- è m-d-c-. -------------------- Mio marito è medico. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Lav-ro-co-- -nf--mi--a-p-rt--i-e. L----- c--- i--------- p--------- L-v-r- c-m- i-f-r-i-r- p-r---i-e- --------------------------------- Lavoro come infermiera part-time. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. Pres-o --dr-mo in--ensio-e. P----- a------ i- p-------- P-e-t- a-d-e-o i- p-n-i-n-. --------------------------- Presto andremo in pensione. 0
Ale dane sú vysoké. Ma-le -as-e-s-no ---e. M- l- t---- s--- a---- M- l- t-s-e s-n- a-t-. ---------------------- Ma le tasse sono alte. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. E l’a-s-c-----o-e --ont---l- --l-t--e)-- c-st-sa. E l-------------- (------ l- m-------- è c------- E l-a-s-c-r-z-o-e (-o-t-o l- m-l-t-i-) è c-s-o-a- ------------------------------------------------- E l’assicurazione (contro le malattie) è costosa. 0
Čím by si raz chcel byť? C-sa vo-r-s-- -a--? C--- v------- f---- C-s- v-r-e-t- f-r-? ------------------- Cosa vorresti fare? 0
Chcel by som byť inžinierom. Io-vorrei-d-v-nt-r---n--gn--e. I- v----- d-------- i--------- I- v-r-e- d-v-n-a-e i-g-g-e-e- ------------------------------ Io vorrei diventare ingegnere. 0
Chcem študovať na univerzite. Io vog----stud-are -l-’-niv------. I- v----- s------- a-------------- I- v-g-i- s-u-i-r- a-l-u-i-e-s-t-. ---------------------------------- Io voglio studiare all’università. 0
Som praktikant. Io---no--rat--a---. I- s--- p---------- I- s-n- p-a-i-a-t-. ------------------- Io sono praticante. 0
Nezarábam veľa. N-- -ua--g-o m-l--. N-- g------- m----- N-n g-a-a-n- m-l-o- ------------------- Non guadagno molto. 0
Praxujem v zahraničí. Facci--u- ---oci-i- all’---ero. F----- u- t-------- a---------- F-c-i- u- t-r-c-n-o a-l-e-t-r-. ------------------------------- Faccio un tirocinio all’estero. 0
Toto je môj šéf. Q-es-o - i--m-- ca-o. Q----- è i- m-- c---- Q-e-t- è i- m-o c-p-. --------------------- Questo è il mio capo. 0
Mám milých kolegov. Ho ----c--leg-i genti---/ -imp--i--. H- d-- c------- g------ / s--------- H- d-i c-l-e-h- g-n-i-i / s-m-a-i-i- ------------------------------------ Ho dei colleghi gentili / simpatici. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. A --zzo--o-n- a-d---o---m--- in-me-s-. A m---------- a------ s----- i- m----- A m-z-o-i-r-o a-d-a-o s-m-r- i- m-n-a- -------------------------------------- A mezzogiorno andiamo sempre in mensa. 0
Hľadám prácu. C-r---un-(-os-- --) ----ro. C---- u- (----- d-- l------ C-r-o u- (-o-t- d-) l-v-r-. --------------------------- Cerco un (posto di) lavoro. 0
Už rok som nezamestnaný. So-o-di--ccu-a-- -a-un-a--o or-a-. S--- d---------- d- u- a--- o----- S-n- d-s-c-u-a-o d- u- a-n- o-m-i- ---------------------------------- Sono disoccupato da un anno ormai. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. In q--st- -aes--c--so-o -r--pi-d----c--a--. I- q----- p---- c- s--- t----- d----------- I- q-e-t- p-e-e c- s-n- t-o-p- d-s-c-u-a-i- ------------------------------------------- In questo paese ci sono troppi disoccupati. 0

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?