Slovníček fráz

sk Práca   »   mk Работа / Занает

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [педесет и пет]

55 [pyedyesyet i pyet]

Работа / Занает

[Rabota / Zanayet]

slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Шт- с-- п- з-----? Што сте по занает? 0
S--- s--- p- z------? Sh-- s--- p- z------? Shto stye po zanayet? S-t- s-y- p- z-n-y-t? --------------------?
Môj muž je povolaním lekár. Мо--- с----- е л---- п- з-----. Мојот сопруг е лекар по занает. 0
M---- s------- y- l----- p- z------. Mo--- s------- y- l----- p- z------. Moјot soproogu ye lyekar po zanayet. M-ј-t s-p-o-g- y- l-e-a- p- z-n-y-t. -----------------------------------.
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Ја- п--------- р------ к--- м--------- с-----. Јас полудневно работам како медицинска сестра. 0
Ј-- p----------- r------ k--- m----------- s------. Јa- p----------- r------ k--- m----------- s------. Јas poloodnyevno rabotam kako myeditzinska syestra. Ј-s p-l-o-n-e-n- r-b-t-m k-k- m-e-i-z-n-k- s-e-t-a. --------------------------------------------------.
Čoskoro dostaneme dôchodok. На---- ќ- о---- в- п------. Набргу ќе одиме во пензија. 0
N------- k--- o----- v- p-------. Na------ k--- o----- v- p-------. Nabrguoo kjye odimye vo pyenziјa. N-b-g-o- k-y- o-i-y- v- p-e-z-ј-. --------------------------------.
Ale dane sú vysoké. Но д------- с- в-----. Но даноците се високи. 0
N- d--------- s-- v-----. No d--------- s-- v-----. No danotzitye sye visoki. N- d-n-t-i-y- s-e v-s-k-. ------------------------.
A zdravotné poistenie je vysoké. И з------------ о---------- е в-----. И здравственото осигурување е високо. 0
I z------------- o-------------- y- v-----. I z------------- o-------------- y- v-----. I zdravstvyenoto osiguooroovaњye ye visoko. I z-r-v-t-y-n-t- o-i-u-o-o-v-њ-e y- v-s-k-. ------------------------------------------.
Čím by si raz chcel byť? Шт- с---- д- б----? Што сакаш да бидеш? 0
S--- s----- d- b------? Sh-- s----- d- b------? Shto sakash da bidyesh? S-t- s-k-s- d- b-d-e-h? ----------------------?
Chcel by som byť inžinierom. Ја- б- с---- / с----- д- б---- и------. Јас би сакал / сакала да бидам инженер. 0
Ј-- b- s---- / s----- d- b---- i--------. Јa- b- s---- / s----- d- b---- i--------. Јas bi sakal / sakala da bidam inʐyenyer. Ј-s b- s-k-l / s-k-l- d- b-d-m i-ʐ-e-y-r. -------------/--------------------------.
Chcem študovať na univerzite. Ја- с---- д- с------- н- у------------. Јас сакам да студирам на универзитетот. 0
Ј-- s---- d- s-------- n- o---------------. Јa- s---- d- s-------- n- o---------------. Јas sakam da stoodiram na oonivyerzityetot. Ј-s s-k-m d- s-o-d-r-m n- o-n-v-e-z-t-e-o-. ------------------------------------------.
Som praktikant. Ја- с-- п---------. Јас сум практикант. 0
Ј-- s--- p---------. Јa- s--- p---------. Јas soom praktikant. Ј-s s-o- p-a-t-k-n-. -------------------.
Nezarábam veľa. Ја- н- з---------- м----. Јас не заработувам многу. 0
Ј-- n-- z----------- m------. Јa- n-- z----------- m------. Јas nye zarabotoovam mnoguoo. Ј-s n-e z-r-b-t-o-a- m-o-u-o. ----------------------------.
Praxujem v zahraničí. Ја- с-- н- п----- в- с--------. Јас сум на пракса во странство. 0
Ј-- s--- n- p----- v- s--------. Јa- s--- n- p----- v- s--------. Јas soom na praksa vo stranstvo. Ј-s s-o- n- p-a-s- v- s-r-n-t-o. -------------------------------.
Toto je môj šéf. Ов- е м---- ш--. Ова е мојот шеф. 0
O-- y- m---- s----. Ov- y- m---- s----. Ova ye moјot shyef. O-a y- m-ј-t s-y-f. ------------------.
Mám milých kolegov. Ја- и--- љ------ к-----. Јас имам љубезни колеги. 0
Ј-- i--- l--------- k-------. Јa- i--- l--------- k-------. Јas imam ljoobyezni kolyegui. Ј-s i-a- l-o-b-e-n- k-l-e-u-. ----------------------------.
Napoludnie ideme vždy do jedálne. На------ с------ о---- в- к--------. Напладне секогаш одиме во кантината. 0
N-------- s--------- o----- v- k--------. Na------- s--------- o----- v- k--------. Napladnye syekoguash odimye vo kantinata. N-p-a-n-e s-e-o-u-s- o-i-y- v- k-n-i-a-a. ----------------------------------------.
Hľadám prácu. Ја- б---- е--- р------ м----. Јас барам едно работно место. 0
Ј-- b---- y---- r------ m-----. Јa- b---- y---- r------ m-----. Јas baram yedno rabotno myesto. Ј-s b-r-m y-d-o r-b-t-o m-e-t-. ------------------------------.
Už rok som nezamestnaný. Ја- с-- в--- е--- г----- н--------- / н----------. Јас сум веќе една година невработен / невработена. 0
Ј-- s--- v------ y---- g------ n----------- / n------------. Јa- s--- v------ y---- g------ n----------- / n------------. Јas soom vyekjye yedna guodina nyevrabotyen / nyevrabotyena. Ј-s s-o- v-e-j-e y-d-a g-o-i-a n-e-r-b-t-e- / n-e-r-b-t-e-a. --------------------------------------------/--------------.
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. Во о--- з---- и-- п------- н----------. Во оваа земја има премногу невработени. 0
V- o--- z----- i-- p---------- n------------. Vo o--- z----- i-- p---------- n------------. Vo ovaa zyemјa ima pryemnoguoo nyevrabotyeni. V- o-a- z-e-ј- i-a p-y-m-o-u-o n-e-r-b-t-e-i. --------------------------------------------.

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?