Slovníček fráz

sk Práca   »   sq Punoj

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [pesёdhjetёepesё]

Punoj

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Ç-a---pr-fe----- ke-i? Ç---- p--------- k---- Ç-a-ё p-o-e-i-n- k-n-? ---------------------- Çfarё profesioni keni? 0
Môj muž je povolaním lekár. Bur------ёsh-- -j-k. B---- i- ё---- m---- B-r-i i- ё-h-ё m-e-. -------------------- Burri im ёshtё mjek. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Unё puno--g--s-ё-dit---- --fe-m-ere. U-- p---- g----- d--- s- i---------- U-ё p-n-j g-y-m- d-t- s- i-f-r-i-r-. ------------------------------------ Unё punoj gjysmё dite si infermiere. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. Sё---pe--i -- tё m----- -ens---i-. S- s------ d- t- m----- p--------- S- s-p-j-i d- t- m-r-i- p-n-i-n-n- ---------------------------------- Sё shpejti do tё marrim pensionin. 0
Ale dane sú vysoké. P-r-ta-s----a----ё---r-a. P-- t----- j--- t- l----- P-r t-k-a- j-n- t- l-r-a- ------------------------- Por taksat janё tё larta. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. S--------s-ё--e--s-r ё--------a--ё. S------- s---------- ё---- i l----- S-g-r-m- s-ё-d-t-s-r ё-h-ё i l-r-ё- ----------------------------------- Sigurimi shёndetёsor ёshtё i lartё. 0
Čím by si raz chcel byť? Çfarё--o t- bёhe--? Ç---- d- t- b------ Ç-a-ё d- t- b-h-s-? ------------------- Çfarё do tё bёhesh? 0
Chcel by som byť inžinierom. Du- ---bё--- in-hini--. D-- t- b---- i--------- D-a t- b-h-m i-x-i-i-r- ----------------------- Dua tё bёhem inxhinier. 0
Chcem študovať na univerzite. D-a-tё-stu---j nё unive-s----. D-- t- s------ n- u----------- D-a t- s-u-i-j n- u-i-e-s-t-t- ------------------------------ Dua tё studioj nё universitet. 0
Som praktikant. Ja- pra-ti----. J-- p---------- J-m p-a-t-k-n-. --------------- Jam praktikant. 0
Nezarábam veľa. N-- f-t-j --u-ё. N-- f---- s----- N-k f-t-j s-u-ё- ---------------- Nuk fitoj shumё. 0
Praxujem v zahraničí. P- -ёj-nj- pr-kti-------tё-s---tit. P- b-- n-- p------- j----- s------- P- b-j n-ё p-a-t-k- j-s-t- s-t-t-t- ----------------------------------- Po bёj njё praktikё jashtё shtetit. 0
Toto je môj šéf. K- -sh-ё sh-f- im. K- ё---- s---- i-- K- ё-h-ё s-e-i i-. ------------------ Ky ёshtё shefi im. 0
Mám milých kolegov. Kam-ko-e---tё-mi--. K-- k----- t- m---- K-m k-l-g- t- m-r-. ------------------- Kam kolegё tё mirё. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. Dr-ka-e--h-ojmё g-ith-o-- ----e--ё. D------ s------ g-------- n- m----- D-e-a-e s-k-j-ё g-i-h-o-ё n- m-n-ё- ----------------------------------- Drekave shkojmё gjithmonё nё mencё. 0
Hľadám prácu. P---ё-koj --ё-ve---p-ne. P- k----- n-- v--- p---- P- k-r-o- n-ё v-n- p-n-. ------------------------ Po kёrkoj njё vend pune. 0
Už rok som nezamestnaný. Q--prej n----i-i ja- p--punё. Q- p--- n-- v--- j-- p- p---- Q- p-e- n-ё v-t- j-m p- p-n-. ----------------------------- Qё prej njё viti jam pa punё. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. N- -----ve-d----s-u-ё t- --pu--. N- k--- v--- k- s---- t- p------ N- k-t- v-n- k- s-u-ё t- p-p-n-. -------------------------------- Nё kёtё vend ka shumё tё papunё. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?