Slovníček fráz

sk U lekára   »   eo Ĉe la kuracisto

57 [päťdesiatsedem]

U lekára

U lekára

57 [kvindek sep]

Ĉe la kuracisto

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Som objednadný u lekára. Mi hava--rendev-o- -- -- -ura--s-o. M_ h____ r________ ĉ_ l_ k_________ M- h-v-s r-n-e-u-n ĉ- l- k-r-c-s-o- ----------------------------------- Mi havas rendevuon ĉe la kuracisto. 0
Mám termín o desiatej. M- -a--- rende--on-je-l--d-ka-----. M_ h____ r________ j_ l_ d___ h____ M- h-v-s r-n-e-u-n j- l- d-k- h-r-. ----------------------------------- Mi havas rendevuon je la deka horo. 0
Ako sa voláte? K-e- vi --miĝ-s? K___ v_ n_______ K-e- v- n-m-ĝ-s- ---------------- Kiel vi nomiĝas? 0
Prosím posaďte sa do čakárne. Bonv-lu -id-ĝi-en -----e--e--. B______ s_____ e_ l_ a________ B-n-o-u s-d-ĝ- e- l- a-e-d-j-. ------------------------------ Bonvolu sidiĝi en la atendejo. 0
Lekár hneď príde. La-k--aci--o-t-- -e-o-. L_ k________ t__ v_____ L- k-r-c-s-o t-j v-n-s- ----------------------- La kuracisto tuj venos. 0
V akej poistovni ste poistený? Kie -- e------seku----? K__ v_ e____ a_________ K-e v- e-t-s a-e-u-a-a- ----------------------- Kie vi estas asekurata? 0
Čo pre Vás môžem urobiť? Kion m---aru-po- --? K___ m_ f___ p__ v__ K-o- m- f-r- p-r v-? -------------------- Kion mi faru por vi? 0
Máte bolesti? Ĉu--- h-v-- --loro-n? Ĉ_ v_ h____ d________ Ĉ- v- h-v-s d-l-r-j-? --------------------- Ĉu vi havas dolorojn? 0
Kde to bolí? Kie-do----s--l --? K__ d______ a_ v__ K-e d-l-r-s a- v-? ------------------ Kie doloras al vi? 0
Mám stále bolesti chrbta. M- -iam -a-a---o-s--l--o--. M_ ĉ___ h____ d____________ M- ĉ-a- h-v-s d-r-d-l-r-j-. --------------------------- Mi ĉiam havas dorsdolorojn. 0
Často mávam bolesti hlavy. Mi--fte h-v---k-pd--o----. M_ o___ h____ k___________ M- o-t- h-v-s k-p-o-o-o-n- -------------------------- Mi ofte havas kapdolorojn. 0
Niekedy mám bolesti brucha. M- foj- h-va----n---dol--oj-. M_ f___ h____ v______________ M- f-j- h-v-s v-n-r-d-l-r-j-. ----------------------------- Mi foje havas ventrodolorojn. 0
Vyzlečte sa do pol pása! B--v-lu-senves--g--vian --p---! B______ s_________ v___ s______ B-n-o-u s-n-e-t-g- v-a- s-p-o-! ------------------------------- Bonvolu senvestigi vian supron! 0
Ľahnite si prosím na ležadlo! Bo--------------ur -- ----o-. B______ k_____ s__ l_ t______ B-n-o-u k-ŝ-ĝ- s-r l- t-b-o-. ----------------------------- Bonvolu kuŝiĝi sur la tablon. 0
Krvný tlak je v poriadku. V----a--opr-mo -s--- -o-mal-. V__ s_________ e____ n_______ V-a s-n-o-r-m- e-t-s n-r-a-a- ----------------------------- Via sangopremo estas normala. 0
Dám Vám injekciu. Mi --je-c--- ---. M_ i________ v___ M- i-j-k-i-s v-n- ----------------- Mi injekcias vin. 0
Dám Vám tabletky. Mi-pr------as a- vi p-l--o--. M_ p_________ a_ v_ p________ M- p-e-k-i-a- a- v- p-l-l-j-. ----------------------------- Mi preskribas al vi pilolojn. 0
Predpíšem Vám recept do lekárne. M----n----- -i----skr-----por-l- --o-e--. M_ d____ a_ v_ p_________ p__ l_ a_______ M- d-n-s a- v- p-e-k-i-o- p-r l- a-o-e-o- ----------------------------------------- Mi donas al vi preskribon por la apoteko. 0

Dlhá slová, krátke slová

Dĺžka slova závisí na informačnom obsahu. Dokazuje to jedna americká štúdia. Vedci skúmali slová z desiatich európskych jazykov. To všetko pomocou počítača. Počítačový program analyzoval rôzne slová. Vypočítal pritom informačný obsah pomocou vzorca. Výsledky boli jasné. Čím je slovo kratšie, tým menej informácií obsahuje. Zaujímavé je, že používame krátke slová častejšie ako tie dlhé. Dôvodom môže byť efektivita reči. Keď hovoríme, sústredíme sa na tú najdôležitejšiu vec. Preto nesmú byť slová, ktoré obsahujú málo informácií, príliš dlhé. Zaručí to, že nestrávime príliš veľa času nedôležitými vecami. Súvislosť medzi dĺžkou a obsahom má aj inú výhodu. Zabezpečí, že informačný obsah zostane vždy rovnaký. To znamená, že za určitý časový úsek povieme vždy rovnaké množstvo informácií. Môžeme napríklad použiť niekoľko dlhých slov. Alebo môžeme povedať viac krátkych slov. Bez ohľadu na to, čo zvolíme, zostane informačný obsah rovnaký. Naša reč má teda pevný rytmus. Ľudia, ktorí nás počúvajú, nás môžu lepšie sledovať. Keby sa množstvo informácií stále menilo, bolo by to zlé. Naši poslucháči by neboli schopní našu reč dobre vnímať. Porozumenie by tak bolo veľmi ťažké. Kto si teda chce s inými čo najlepšie rozumieť, mal by používať krátke slová. Krátke slová totiž ľudia lepšie pochopia, ako tie dlhé. Princíp je teda jasný: Hovoriť, čo najkratšie a najjednoduchšie ! Jednoducho: Skráťte to!