Slovníček fráz

sk U lekára   »   sq Te mjeku

57 [päťdesiatsedem]

U lekára

U lekára

57 [pesёdhjetёeshtatё]

Te mjeku

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Som objednadný u lekára. Kam ---im--- ---k-. K__ t____ t_ m_____ K-m t-k-m t- m-e-u- ------------------- Kam takim te mjeku. 0
Mám termín o desiatej. Ka---jё-t--im ---orёn -h----. K__ n__ t____ n_ o___ d______ K-m n-ё t-k-m n- o-ё- d-j-t-. ----------------------------- Kam njё takim nё orёn dhjetё. 0
Ako sa voláte? Si e--e-- -mri-? S_ e k___ e_____ S- e k-n- e-r-n- ---------------- Si e keni emrin? 0
Prosím posaďte sa do čakárne. Zini-ve-d -------ёn-e-p---je- -u-lu---. Z___ v___ n_ d_____ e p______ j_ l_____ Z-n- v-n- n- d-o-ё- e p-i-j-s j- l-t-m- --------------------------------------- Zini vend nё dhomёn e pritjes ju lutem. 0
Lekár hneď príde. M-e-u ---n--an-. M____ v___ t____ M-e-u v-e- t-n-. ---------------- Mjeku vjen tani. 0
V akej poistovni ste poistený? K--jen- - --gur--r? K_ j___ i s________ K- j-n- i s-g-r-a-? ------------------- Ku jeni i siguruar? 0
Čo pre Vás môžem urobiť? Ç-a-- m-n- ----ёj-p-r -u? Ç____ m___ t_ b__ p__ j__ Ç-a-ё m-n- t- b-j p-r j-? ------------------------- Çfarё mund tё bёj pёr ju? 0
Máte bolesti? A -eni-dhi----? A k___ d_______ A k-n- d-i-b-e- --------------- A keni dhimbje? 0
Kde to bolí? K- -- -h--b? K_ j_ d_____ K- j- d-e-b- ------------ Ku ju dhemb? 0
Mám stále bolesti chrbta. K---g---hmon- dh----e -u-r-zi. K__ g________ d______ k_______ K-m g-i-h-o-ё d-i-b-e k-r-i-i- ------------------------------ Kam gjithmonё dhimbje kurrizi. 0
Často mávam bolesti hlavy. K-m----e-h-d-imbje ko-e. K__ s_____ d______ k____ K-m s-p-s- d-i-b-e k-k-. ------------------------ Kam shpesh dhimbje koke. 0
Niekedy mám bolesti brucha. Nd--j--he-- k-m---i--j- bar--. N_____ h___ k__ d______ b_____ N-o-j- h-r- k-m d-i-b-e b-r-u- ------------------------------ Ndonjё herё kam dhimbje barku. 0
Vyzlečte sa do pol pása! Z-ul-ni -j--ёn-- -i----e tё-trup-t-j- lutem! Z______ p_____ e s______ t_ t_____ j_ l_____ Z-u-o-i p-e-ё- e s-p-r-e t- t-u-i- j- l-t-m- -------------------------------------------- Zbuloni pjesёn e sipёrme tё trupit ju lutem! 0
Ľahnite si prosím na ležadlo! S-tr-h----nё -re-at----l-tem! S________ n_ k_____ j_ l_____ S-t-i-u-i n- k-e-a- j- l-t-m- ----------------------------- Shtrihuni nё krevat ju lutem! 0
Krvný tlak je v poriadku. Te-s-oni - --akut ё-htё--ё---eg-l-. T_______ i g_____ ё____ n_ r_______ T-n-i-n- i g-a-u- ё-h-ё n- r-e-u-l- ----------------------------------- Tensioni i gjakut ёshtё nё rregull. 0
Dám Vám injekciu. Po ---j---njё -j-l-ё-ё. P_ j_ j__ n__ g________ P- j- j-p n-ё g-i-p-r-. ----------------------- Po ju jap njё gjilpёrё. 0
Dám Vám tabletky. P- j---ap-t-b----. P_ j_ j__ t_______ P- j- j-p t-b-e-a- ------------------ Po ju jap tableta. 0
Predpíšem Vám recept do lekárne. P- j- -ap --- -------pёr-nё f------. P_ j_ j__ n__ r_____ p__ n_ f_______ P- j- j-p n-ё r-c-t- p-r n- f-r-a-i- ------------------------------------ Po ju jap njё recetё pёr nё farmaci. 0

Dlhá slová, krátke slová

Dĺžka slova závisí na informačnom obsahu. Dokazuje to jedna americká štúdia. Vedci skúmali slová z desiatich európskych jazykov. To všetko pomocou počítača. Počítačový program analyzoval rôzne slová. Vypočítal pritom informačný obsah pomocou vzorca. Výsledky boli jasné. Čím je slovo kratšie, tým menej informácií obsahuje. Zaujímavé je, že používame krátke slová častejšie ako tie dlhé. Dôvodom môže byť efektivita reči. Keď hovoríme, sústredíme sa na tú najdôležitejšiu vec. Preto nesmú byť slová, ktoré obsahujú málo informácií, príliš dlhé. Zaručí to, že nestrávime príliš veľa času nedôležitými vecami. Súvislosť medzi dĺžkou a obsahom má aj inú výhodu. Zabezpečí, že informačný obsah zostane vždy rovnaký. To znamená, že za určitý časový úsek povieme vždy rovnaké množstvo informácií. Môžeme napríklad použiť niekoľko dlhých slov. Alebo môžeme povedať viac krátkych slov. Bez ohľadu na to, čo zvolíme, zostane informačný obsah rovnaký. Naša reč má teda pevný rytmus. Ľudia, ktorí nás počúvajú, nás môžu lepšie sledovať. Keby sa množstvo informácií stále menilo, bolo by to zlé. Naši poslucháči by neboli schopní našu reč dobre vnímať. Porozumenie by tak bolo veľmi ťažké. Kto si teda chce s inými čo najlepšie rozumieť, mal by používať krátke slová. Krátke slová totiž ľudia lepšie pochopia, ako tie dlhé. Princíp je teda jasný: Hovoriť, čo najkratšie a najjednoduchšie ! Jednoducho: Skráťte to!