Slovníček fráz

sk Časti tela   »   fi Ruumiinosia

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [viisikymmentäkahdeksan]

Ruumiinosia

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Mi------r-----ie-e-. M--- p------ m------ M-n- p-i-r-n m-e-e-. -------------------- Minä piirrän miehen. 0
Najprv hlavu. En--n-pään. E---- p---- E-s-n p-ä-. ----------- Ensin pään. 0
Muž má klobúk. Mie---l- -n hat---p--ss-. M------- o- h---- p------ M-e-e-l- o- h-t-u p-ä-s-. ------------------------- Miehellä on hattu päässä. 0
Vlasy nie je vidno. H-uksi- e- -ä-. H------ e- n--- H-u-s-a e- n-e- --------------- Hiuksia ei näe. 0
Uši takisto nie je vidno. Korv-a--- myö----n n-e. K----- e- m------- n--- K-r-i- e- m-ö-k-ä- n-e- ----------------------- Korvia ei myöskään näe. 0
Chrbát takisto nie je vidno. Se---ä ei -yö---än--äe. S----- e- m------- n--- S-l-ä- e- m-ö-k-ä- n-e- ----------------------- Selkää ei myöskään näe. 0
Nakreslím oči a ústa. Mi-ä -iirr-- s-lm-- -a suun. M--- p------ s----- j- s---- M-n- p-i-r-n s-l-ä- j- s-u-. ---------------------------- Minä piirrän silmät ja suun. 0
Muž tancuje a smeje sa. Mies --n--i- j- n--r--. M--- t------ j- n------ M-e- t-n-s-i j- n-u-a-. ----------------------- Mies tanssii ja nauraa. 0
Muž má dlhý nos. M--hel-- on--it-ä--e--. M------- o- p---- n---- M-e-e-l- o- p-t-ä n-n-. ----------------------- Miehellä on pitkä nenä. 0
V rukách má palicu. Hä-e-l---- -e-pi käd--sään. H------ o- k---- k--------- H-n-l-ä o- k-p-i k-d-s-ä-n- --------------------------- Hänellä on keppi kädessään. 0
Okolo krku má tiež šál. H----lä----my-- -a---hui-- ka--an -mpäri. H------ o- m--- k--------- k----- y------ H-n-l-ä o- m-ö- k-u-a-u-v- k-u-a- y-p-r-. ----------------------------------------- Hänellä on myös kaulahuivi kaulan ympäri. 0
Je zima a je chladno. O--t--vi-j- -- ---m-. O- t---- j- o- k----- O- t-l-i j- o- k-l-ä- --------------------- On talvi ja on kylmä. 0
Ruky sú silné. K-det-ovat-vo-----aat. K---- o--- v---------- K-d-t o-a- v-i-a-k-a-. ---------------------- Kädet ovat voimakkaat. 0
Nohy sú tiež silné. J--at-o-at----s ----akkaat. J---- o--- m--- v---------- J-l-t o-a- m-ö- v-i-a-k-a-. --------------------------- Jalat ovat myös voimakkaat. 0
Muž je zo snehu. M-e- on --me--a. M--- o- l------- M-e- o- l-m-s-a- ---------------- Mies on lumesta. 0
Nemá nohavice ani plášť. H-n--lä-ei-o----ää-l-ä- h--s--a-ei-ä-t-----. H------ e- o-- p------- h------ e--- t------ H-n-l-ä e- o-e p-ä-l-ä- h-u-u-a e-k- t-k-i-. -------------------------------------------- Hänellä ei ole päällään housuja eikä takkia. 0
Ale nemrzne. M--ta häne--ä--- -le k---ä. M---- h------ e- o-- k----- M-t-a h-n-l-ä e- o-e k-l-ä- --------------------------- Mutta hänellä ei ole kylmä. 0
Je to snehuliak. H-- -n-l---u---. H-- o- l-------- H-n o- l-m-u-k-. ---------------- Hän on lumiukko. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...