Slovníček fráz

sk Časti tela   »   ku Parts of the body

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [pêncî û heşt]

Parts of the body

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Kreslím muža. E---ê---- z---m-kî------im. E- w----- z------- ç------- E- w-n-y- z-l-m-k- ç-d-k-m- --------------------------- Ez wêneyê zilamekî çêdikim. 0
Najprv hlavu. Pê-î-s-rî. P--- s---- P-ş- s-r-. ---------- Pêşî serî. 0
Muž má klobúk. K-mê-zi--mî heye. K--- z----- h---- K-m- z-l-m- h-y-. ----------------- Kumê zilamî heye. 0
Vlasy nie je vidno. Po- na-- -uyaki-i-. P-- n--- x--------- P-r n-y- x-y-k-r-n- ------------------- Por nayê xuyakirin. 0
Uši takisto nie je vidno. Guh--î xu-- --bi-. G-- j- x--- n----- G-h j- x-y- n-b-n- ------------------ Guh jî xuya nabin. 0
Chrbát takisto nie je vidno. Piş---î-nay- x--------. P--- j- n--- x--------- P-ş- j- n-y- x-y-k-r-n- ----------------------- Pişt jî nayê xuyakirin. 0
Nakreslím oči a ústa. Çavê---- -------wî--------im. Ç---- w- û d--- w- x-- d----- Ç-v-n w- û d-v- w- x-z d-k-m- ----------------------------- Çavên wî û devê wî xêz dikim. 0
Muž tancuje a smeje sa. Z-lam--ans--ike û --ke--. Z---- d--- d--- û d------ Z-l-m d-n- d-k- û d-k-n-. ------------------------- Zilam dans dike û dikene. 0
Muž má dlhý nos. Z-la--x--dî -oze-î-d-----e Z---- x---- p----- d---- e Z-l-m x-e-î p-z-k- d-r-j e -------------------------- Zilam xwedî pozekî dirêj e 0
V rukách má palicu. Di---s-ê w- -e-go-------e-e. D- d---- w- d- g------ h---- D- d-s-ê w- d- g-p-l-k h-y-. ---------------------------- Di destê wî de gopalek heye. 0
Okolo krku má tiež šál. D- -tuy---î -- d--m-le- ----. D- s---- w- d- d------- h---- D- s-u-ê w- d- d-s-a-e- h-y-. ----------------------------- Di stuyê wî de desmalek heye. 0
Je zima a je chladno. Ziv-s-a--- ---e-a --r-e. Z------- e û h--- s-- e- Z-v-s-a- e û h-w- s-r e- ------------------------ Zivistan e û hewa sar e. 0
Ruky sú silné. M---a -------z-in. M-- a b- b---- i-- M-l a b- b-h-z i-. ------------------ Mil a bi bihêz in. 0
Nohy sú tiež silné. Çî- -- - bih-z--n. Ç-- j- a b---- i-- Ç-m j- a b-h-z i-. ------------------ Çîm jî a bihêz in. 0
Muž je zo snehu. Zila--ji be--ê-y-. Z---- j- b---- y-- Z-l-m j- b-r-ê y-. ------------------ Zilam ji berfê ye. 0
Nemá nohavice ani plášť. Şal------û----î--în-. Ş-- û q----- w- n---- Ş-l û q-p-t- w- n-n-. --------------------- Şal û qapûtê wî nîne. 0
Ale nemrzne. Lêb-l- z--am -ace--d-. L----- z---- n-------- L-b-l- z-l-m n-c-m-d-. ---------------------- Lêbelê zilam nacemide. 0
Je to snehuliak. E--b-rf-z-l-me--e. E- b----------- e- E- b-r-e-i-a-e- e- ------------------ Ew berfezilamek e. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...