Slovníček fráz

sk Časti tela   »   pt Partes do corpo

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [cinquenta e oito]

Partes do corpo

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina portugalčina (PT) Prehrať Viac
Kreslím muža. E--d---n-o-um-h-me-. E- d------ u- h----- E- d-s-n-o u- h-m-m- -------------------- Eu desenho um homem. 0
Najprv hlavu. Pr-m--r------be--. P------- a c------ P-i-e-r- a c-b-ç-. ------------------ Primeiro a cabeça. 0
Muž má klobúk. O --m-m tem -m --a-éu. O h---- t-- u- c------ O h-m-m t-m u- c-a-é-. ---------------------- O homem tem um chapéu. 0
Vlasy nie je vidno. Nã- -e -ê o -----o. N-- s- v- o c------ N-o s- v- o c-b-l-. ------------------- Não se vê o cabelo. 0
Uši takisto nie je vidno. T-m--- --o-se--e-m -- o---has. T----- n-- s- v--- a- o------- T-m-é- n-o s- v-e- a- o-e-h-s- ------------------------------ Também não se veem as orelhas. 0
Chrbát takisto nie je vidno. A--c-s------mbé---ão se -eem. A- c----- t----- n-- s- v---- A- c-s-a- t-m-é- n-o s- v-e-. ----------------------------- As costas também não se veem. 0
Nakreslím oči a ústa. E--d-se--o -- olhos-e-a -oca. E- d------ o- o---- e a b---- E- d-s-n-o o- o-h-s e a b-c-. ----------------------------- Eu desenho os olhos e a boca. 0
Muž tancuje a smeje sa. O--o----------e -i. O h---- d---- e r-- O h-m-m d-n-a e r-. ------------------- O homem dança e ri. 0
Muž má dlhý nos. O---me---e- ---n--i--c--p-ido. O h---- t-- u- n---- c-------- O h-m-m t-m u- n-r-z c-m-r-d-. ------------------------------ O homem tem um nariz comprido. 0
V rukách má palicu. Ele --m u----en-a---. E-- t-- u-- b------ . E-e t-m u-a b-n-a-a . --------------------- Ele tem uma bengala . 0
Okolo krku má tiež šál. E-e---mb-m -em--m -a-he-----o --sco-o. E-- t----- t-- u- c------- n- p------- E-e t-m-é- t-m u- c-c-e-o- n- p-s-o-o- -------------------------------------- Ele também tem um cachecol no pescoço. 0
Je zima a je chladno. É ----rno-- está fri-. É i------ e e--- f---- É i-v-r-o e e-t- f-i-. ---------------------- É inverno e está frio. 0
Ruky sú silné. O--bra-os -ã- f-r-e-. O- b----- s-- f------ O- b-a-o- s-o f-r-e-. --------------------- Os braços são fortes. 0
Nohy sú tiež silné. As --r-as -a-b-m-s---fort-s. A- p----- t----- s-- f------ A- p-r-a- t-m-é- s-o f-r-e-. ---------------------------- As pernas também são fortes. 0
Muž je zo snehu. O --mem-- ---n-v-. O h---- é d- n---- O h-m-m é d- n-v-. ------------------ O homem é de neve. 0
Nemá nohavice ani plášť. El- -ã-------al-as, ----c--aco. E-- n-- t-- c------ n-- c------ E-e n-o t-m c-l-a-, n-m c-s-c-. ------------------------------- Ele não tem calças, nem casaco. 0
Ale nemrzne. Ma----h--em nã-----á--o- --io. M-- o h---- n-- e--- c-- f---- M-s o h-m-m n-o e-t- c-m f-i-. ------------------------------ Mas o homem não está com frio. 0
Je to snehuliak. El- --u- b-n--- -- -eve. E-- é u- b----- d- n---- E-e é u- b-n-c- d- n-v-. ------------------------ Ele é um boneco de neve. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...