Slovníček fráz

sk Na pošte   »   et Postkontoris

59 [pätdesiatdeväť]

Na pošte

Na pošte

59 [viiskümmend üheksa]

Postkontoris

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Kde je najbližšia pošta? K---o-----i- po---o-t--? Kus on lähim postkontor? K-s o- l-h-m p-s-k-n-o-? ------------------------ Kus on lähim postkontor? 0
Je to ďaleko k najbližšej pošte? Kas---hi-- -o-----t-r-ni on--ikk --a? Kas lähima postkontorini on pikk maa? K-s l-h-m- p-s-k-n-o-i-i o- p-k- m-a- ------------------------------------- Kas lähima postkontorini on pikk maa? 0
Kde je najbližšia poštová schránka? K-s on -äh-m k-r-ak-st? Kus on lähim kirjakast? K-s o- l-h-m k-r-a-a-t- ----------------------- Kus on lähim kirjakast? 0
Potrebujem pár poštových známok. M---on paa-- post-a--i vaja. Mul on paari postmarki vaja. M-l o- p-a-i p-s-m-r-i v-j-. ---------------------------- Mul on paari postmarki vaja. 0
Na pohľadnicu a list. Ühel- -a-----e -- -hele--i-----. Ühele kaardile ja ühele kirjale. Ü-e-e k-a-d-l- j- ü-e-e k-r-a-e- -------------------------------- Ühele kaardile ja ühele kirjale. 0
Aké je poštovné do Ameriky? K---pa-j- m--s-b-pa---s-a--i-e -m-eri-----? Kui palju maksab paki saatmine Ameerikasse? K-i p-l-u m-k-a- p-k- s-a-m-n- A-e-r-k-s-e- ------------------------------------------- Kui palju maksab paki saatmine Ameerikasse? 0
Koľko váži balík? Kui -as---o--see-p--k? Kui raske on see pakk? K-i r-s-e o- s-e p-k-? ---------------------- Kui raske on see pakk? 0
Môžem ho poslať leteckou poštou? K----a v--- se--e--enn-postiga-saata? Kas ma võin selle lennupostiga saata? K-s m- v-i- s-l-e l-n-u-o-t-g- s-a-a- ------------------------------------- Kas ma võin selle lennupostiga saata? 0
Ako dlho trvá, kým príde? K------- -u--- -e-----oha-e-jõudm-se-s? Kui kaua kulub selle kohale jõudmiseks? K-i k-u- k-l-b s-l-e k-h-l- j-u-m-s-k-? --------------------------------------- Kui kaua kulub selle kohale jõudmiseks? 0
Kde môžem telefonovať? K-s--a -e----a-- sa--? Kus ma helistada saan? K-s m- h-l-s-a-a s-a-? ---------------------- Kus ma helistada saan? 0
Kde je najbližšia telefónna búdka? K-s-o- --h-m -el--on? Kus on lähim telefon? K-s o- l-h-m t-l-f-n- --------------------- Kus on lähim telefon? 0
Máte telefónne karty? Ka---e-l on te-e---i-aar-e? Kas teil on telefonikaarte? K-s t-i- o- t-l-f-n-k-a-t-? --------------------------- Kas teil on telefonikaarte? 0
Máte telefónny zoznam? K-- t-il--- t--e----raam-t-t? Kas teil on telefoniraamatut? K-s t-i- o- t-l-f-n-r-a-a-u-? ----------------------------- Kas teil on telefoniraamatut? 0
Viete predvoľbu do Rakúska? T--te-te -u-tr-- -u-na-----? Teate te Austria suunakoodi? T-a-e t- A-s-r-a s-u-a-o-d-? ---------------------------- Teate te Austria suunakoodi? 0
Moment. Pozriem sa. Üks -e-k- -a -----n j---i. Üks hetk, ma vaatan järgi. Ü-s h-t-, m- v-a-a- j-r-i- -------------------------- Üks hetk, ma vaatan järgi. 0
Linka je stále obsadená. Li-n -n--ide-al- -õi-atu-. Liin on pidevalt hõivatud. L-i- o- p-d-v-l- h-i-a-u-. -------------------------- Liin on pidevalt hõivatud. 0
Aké číslo ste vytočili? M-l-ise nu---i-te va-isit-? Millise numbri te valisite? M-l-i-e n-m-r- t- v-l-s-t-? --------------------------- Millise numbri te valisite? 0
Najprv musíte vytočiť nulu! T---eate es-----n-----l- -a-i--! Te peate esimesena nulli valima! T- p-a-e e-i-e-e-a n-l-i v-l-m-! -------------------------------- Te peate esimesena nulli valima! 0

Aj pocity hovoria rôznymi jazykmi!

Na celom svete sa hovorí rôznymi jazykmi. Žiadny univerzálny ľudský jazyk neexistuje. Ako je to ale s našou mimikou? Majú emócie svoj univerzálny jazyk? Vôbec nie, aj tu existujú rozdiely! Ľudia si dlho mysleli, že všetci vyjadrujeme svoje emócie rovnako. Malo sa za to, že mimika je zrozumiteľná pre všetkých. Charles Darwin veril, že pocity sú pre človeka životne dôležité. Preto musia byť vo všetkých kultúrach chápané rovnako. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že rozdiely sú aj v jazyku našich emócií. Znamená to, že našu mimiku ovplyvňuje naša kultúra. Ľudia na celom svete si teda vykladajú a vyjadrujú emócie inak. Vedci rozlišujú šesť základných pocitov. Sú to radosť, smútok, hnev, znechutenie, strach a prekvapenie. Európania ich však vyjadrujú inak ako Aziati. Z rovnakých tvárí môžete vyčítať iné veci. Preukázali to mnohé experimenty. V rámci týchto experimentov boli ľuďom na počítači ukazované tváre. Tí potom mali popísať, čo v tvárach vidia. Výsledky sa líšili a to z mnohých dôvodov. V niektorých kultúrach sa pocity dávajú najavo viac než v iných. Intenzitu výrazu v tvári teda nechápu všetci rovnako. Ľudia z rôznych kultúr sa tiež sústredia na iné veci. Aziati sa pri čítaní emócií zameriavajú na oči. Oproti tomu Európania a Američania sa pozerajú na ústa. Jeden výraz tváre však všetky kultúry chápu rovnako ... Je to vrelý úsmev!