Slovníček fráz

sk V banke   »   be У банку

60 [šesťdesiat]

V banke

V banke

60 [шэсцьдзесят]

60 [shests’dzesyat]

У банку

[U banku]

slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Chcel by som si otvoriť účet. Я х--- а------ р------. Я хачу адкрыць рахунак. 0
Y- k----- a------’ r-------. Ya k----- a------- r-------. Ya khachu adkryts’ rakhunak. Y- k-a-h- a-k-y-s’ r-k-u-a-. -----------------’---------.
Tu je môj pas. Во-- м-- п------. Вось мой пашпарт. 0
V--’ m-- p-------. Vo-- m-- p-------. Vos’ moy pashpart. V-s’ m-y p-s-p-r-. ---’-------------.
A tu je moja adresa. А в--- м-- а----. А вось мой адрас. 0
A v--’ m-- a----. A v--- m-- a----. A vos’ moy adras. A v-s’ m-y a-r-s. -----’----------.
Chcel by som na svoj účet vložiť peniaze. Я ж---- з------- г---- н- с--- р------. Я жадаю залічыць грошы на свой рахунак. 0
Y- z------ z--------’ g----- n- s--- r-------. Ya z------ z--------- g----- n- s--- r-------. Ya zhadayu zalіchyts’ groshy na svoy rakhunak. Y- z-a-a-u z-l-c-y-s’ g-o-h- n- s-o- r-k-u-a-. --------------------’------------------------.
Chcel by som zo svojho účtu vybrať peniaze. Я ж---- з---- г---- з м---- р------. Я жадаю зняць грошы з майго рахунку. 0
Y- z------ z-----’ g----- z m---- r-------. Ya z------ z------ g----- z m---- r-------. Ya zhadayu znyats’ groshy z maygo rakhunku. Y- z-a-a-u z-y-t-’ g-o-h- z m-y-o r-k-u-k-. -----------------’------------------------.
Chcel by som si vyzdvihnúť výpisy z účtu. Я ж---- ў---- в------ з р------. Я жадаю ўзяць выпіскі з рахунку. 0
Y- z------ u-----’ v------ z r-------. Ya z------ u------ v------ z r-------. Ya zhadayu uzyats’ vypіskі z rakhunku. Y- z-a-a-u u-y-t-’ v-p-s-і z r-k-u-k-. -----------------’-------------------.
Chcel by som vyplatiť cestovný šek. Я ж---- а------- г---- п- п--------- ч---. Я жадаю атрымаць грошы па падарожным чэку. 0
Y- z------ a-------’ g----- p- p---------- c----. Ya z------ a-------- g----- p- p---------- c----. Ya zhadayu atrymats’ groshy pa padarozhnym cheku. Y- z-a-a-u a-r-m-t-’ g-o-h- p- p-d-r-z-n-m c-e-u. -------------------’----------------------------.
Aké veľké sú poplatky? Як-- с--- с-------- п------? Якую суму складаюць падаткі? 0
Y----- s--- s---------’ p------? Ya---- s--- s---------- p------? Yakuyu sumu skladayuts’ padatkі? Y-k-y- s-m- s-l-d-y-t-’ p-d-t-і? ----------------------’--------?
Kde sa musím podpísať? Дз- я п------ р---------? Дзе я павінен распісацца? 0
D-- y- p------ r-----------? Dz- y- p------ r-----------? Dze ya pavіnen raspіsatstsa? D-e y- p-v-n-n r-s-і-a-s-s-? ---------------------------?
Očakávam prevod z Nemecka. Я ч---- п------ з Г-------. Я чакаю перавод з Германіі. 0
Y- c------ p------ z G-------. Ya c------ p------ z G-------. Ya chakayu peravod z Germanіі. Y- c-a-a-u p-r-v-d z G-r-a-і-. -----------------------------.
Tu je číslo môjho účtu. Во-- н---- м---- р------. Вось нумар майго рахунку. 0
V--’ n---- m---- r-------. Vo-- n---- m---- r-------. Vos’ numar maygo rakhunku. V-s’ n-m-r m-y-o r-k-u-k-. ---’---------------------.
Prišli už peniaze? Гр--- п--------? Грошы паступілі? 0
G----- p--------? Gr---- p--------? Groshy pastupіlі? G-o-h- p-s-u-і-і? ----------------?
Chcel by som zameniť tieto peniaze. Я ж---- п------- г---- г----. Я жадаю памяняць гэтыя грошы. 0
Y- z------ p---------’ g----- g-----. Ya z------ p---------- g----- g-----. Ya zhadayu pamyanyats’ getyya groshy. Y- z-a-a-u p-m-a-y-t-’ g-t-y- g-o-h-. ---------------------’--------------.
Potrebujem americké doláre. Мн- п-------- д----- З--. Мне патрэбныя долары ЗША. 0
M-- p--------- d----- Z---. Mn- p--------- d----- Z---. Mne patrebnyya dolary ZShA. M-e p-t-e-n-y- d-l-r- Z-h-. --------------------------.
Dajte mi prosím malé bankovky. Ка-- л----- д---- м-- д------ к-----. Калі ласка, дайце мне дробныя купюры. 0
K--- l----, d----- m-- d------- k------. Ka-- l----- d----- m-- d------- k------. Kalі laska, daytse mne drobnyya kupyury. K-l- l-s-a, d-y-s- m-e d-o-n-y- k-p-u-y. ----------,----------------------------.
Je tu niekde bankomat? Ту- ё--- б-------? Тут ёсць банкамат? 0
T-- y----’ b-------? Tu- y----- b-------? Tut yosts’ bankamat? T-t y-s-s’ b-n-a-a-? ---------’---------?
Koľko peňazí môžem vybrať? Ко---- г----- м---- з----? Колькі грошаў можна зняць? 0
K--’k- g------ m----- z-----’? Ko---- g------ m----- z------? Kol’kі groshau mozhna znyats’? K-l’k- g-o-h-u m-z-n- z-y-t-’? ---’------------------------’?
Aké kreditné karty sa môžu používať? Як-- к-------- к----- м---- в-------------? Якія крэдытныя карткі можна выкарыстоўваць? 0
Y----- k--------- k----- m----- v-------------’? Ya---- k--------- k----- m----- v--------------? Yakіya kredytnyya kartkі mozhna vykarystouvats’? Y-k-y- k-e-y-n-y- k-r-k- m-z-n- v-k-r-s-o-v-t-’? ----------------------------------------------’?

Existuje univerzálna gramatika?

Keď sa učíme nejaký jazyk, učíme sa tiež jeho gramatiku. Keď sa deti učia svoj materinský jazyk, deje sa to celkom automaticky. Neuvedomujú si, že sa ich mozog učí mnohým pravidlám. Napriek tomu sa svoj materinský jazyk naučia od začiatku správne. Pretože existuje mnoho jazykov, existuje aj mnoho gramatických systémov. Existuje aj nejaká univerzálna gramatika? Vedci sa tým zaoberajú už dlhú dobu. Odpovedať na túto otázku by mohli poskytnúť nové štúdie. Vedci skúmajúci ľudský mozog urobili zaujímavý objav. Niekoľko ľudí sa muselo učiť gramatické pravidlá. Boli to študenti jazykových škôl. Učili sa japonsky alebo taliansky. Polovica týchto gramatických pravidiel bola úplne vymyslená. O tom však študenti nevedeli. Následne im boli prečítané rôzne vety. Študenti mali posúdiť, či sú tieto vety gramaticky správne. Pri tomto procese bol monitorovaný ich mozog. To znamená, že vedci merali aktivitu ich mozgu. Mohli tak sledovať, ako ich mozog na vety reaguje. A zdá sa, že náš mozog gramatiku rozoznáva! Pri spracovaní reči sú aktívne určité časti mozgu. Jednou z týchto oblastí je Brocovo centrum. Je umiestnené v ľavom čelnom laloku. Keď študenti narazili na skutočné gramatické pravidlá, bola táto oblasť veľmi aktívna. Aktivita naproti tomu značne klesla, keď im bola prezentovaná vymyslená gramatika. Je teda možné, že všetky gramatické systémy majú rovnaký základ. Všetky sa pravdepodobne riadia rovnakými pravidlami. A tieto pravidlá máme vrodené ...