Slovníček fráz

sk V banke   »   tr Bankada

60 [šesťdesiat]

V banke

V banke

60 [altmış]

Bankada

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
Chcel by som si otvoriť účet. Bi---es-- açt--ma---stiyor--. B-- h---- a------- i--------- B-r h-s-p a-t-r-a- i-t-y-r-m- ----------------------------- Bir hesap açtırmak istiyorum. 0
Tu je môj pas. İş-e -a---o--u-. İ--- p---------- İ-t- p-s-p-r-u-. ---------------- İşte pasaportum. 0
A tu je moja adresa. Ve-iş---ad--s-m. V- i--- a------- V- i-t- a-r-s-m- ---------------- Ve işte adresim. 0
Chcel by som na svoj účet vložiť peniaze. H-sab-m- p-r- -a--rm-k----i---u-. H------- p--- y------- i--------- H-s-b-m- p-r- y-t-r-a- i-t-y-r-m- --------------------------------- Hesabıma para yatırmak istiyorum. 0
Chcel by som zo svojho účtu vybrať peniaze. H--a-ı---n ---a çe-me- i--iy--u-. H--------- p--- ç----- i--------- H-s-b-m-a- p-r- ç-k-e- i-t-y-r-m- --------------------------------- Hesabımdan para çekmek istiyorum. 0
Chcel by som si vyzdvihnúť výpisy z účtu. He-ap-e---rel-rini-a--ak i----o-u-. H---- e----------- a---- i--------- H-s-p e-s-r-l-r-n- a-m-k i-t-y-r-m- ----------------------------------- Hesap ekstrelerini almak istiyorum. 0
Chcel by som vyplatiť cestovný šek. Se-a-a--çeki -o--u-ma- is-iy-ru-. S------ ç--- b-------- i--------- S-y-h-t ç-k- b-z-u-m-k i-t-y-r-m- --------------------------------- Seyahat çeki bozdurmak istiyorum. 0
Aké veľké sú poplatky? Masr--l--ı-n----da-? M--------- n- k----- M-s-a-l-r- n- k-d-r- -------------------- Masrafları ne kadar? 0
Kde sa musím podpísať? Nere-i--mza--ma---e-----or? N----- i-------- g--------- N-r-y- i-z-l-m-m g-r-k-y-r- --------------------------- Nereyi imzalamam gerekiyor? 0
Očakávam prevod z Nemecka. A---n-a’--n-b-- h--al----k---o--m. A---------- b-- h----- b---------- A-m-n-a-d-n b-r h-v-l- b-k-i-o-u-. ---------------------------------- Almanya’dan bir havale bekliyorum. 0
Tu je číslo môjho účtu. Hes-p------a--------. H---- n------ b------ H-s-p n-m-r-m b-r-d-. --------------------- Hesap numaram burada. 0
Prišli už peniaze? Para--e-di--i? P--- g---- m-- P-r- g-l-i m-? -------------- Para geldi mi? 0
Chcel by som zameniť tieto peniaze. Bu----ay- -o----ma- i--iy-rum. B- p----- b-------- i--------- B- p-r-y- b-z-u-m-k i-t-y-r-m- ------------------------------ Bu parayı bozdurmak istiyorum. 0
Potrebujem americké doláre. A--ri-an-d--a-ı-a --t-y-cı----r. A------- d------- i-------- v--- A-e-i-a- d-l-r-n- i-t-y-c-m v-r- -------------------------------- Amerikan dolarına ihtiyacım var. 0
Dajte mi prosím malé bankovky. L----- -a-a --çü--b-n--ot--r-v------. L----- b--- k---- b--------- v------- L-t-e- b-n- k-ç-k b-n-n-t-a- v-r-n-z- ------------------------------------- Lütfen bana küçük banknotlar veriniz. 0
Je tu niekde bankomat? Bu--da --- ---- m--i-es----r-m-? B----- b-- p--- m------- v-- m-- B-r-d- b-r p-r- m-k-n-s- v-r m-? -------------------------------- Burada bir para makinesi var mı? 0
Koľko peňazí môžem vybrať? N- -a----p--a--ek--ebi-i-? N- k---- p--- ç----------- N- k-d-r p-r- ç-k-l-b-l-r- -------------------------- Ne kadar para çekilebilir? 0
Aké kreditné karty sa môžu používať? H---i kr--i-k----ar----l---ı--bilir? H---- k---- k------- k-------------- H-n-i k-e-i k-r-l-r- k-l-a-ı-a-i-i-? ------------------------------------ Hangi kredi kartları kullanılabilir? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Existuje univerzálna gramatika?

Keď sa učíme nejaký jazyk, učíme sa tiež jeho gramatiku. Keď sa deti učia svoj materinský jazyk, deje sa to celkom automaticky. Neuvedomujú si, že sa ich mozog učí mnohým pravidlám. Napriek tomu sa svoj materinský jazyk naučia od začiatku správne. Pretože existuje mnoho jazykov, existuje aj mnoho gramatických systémov. Existuje aj nejaká univerzálna gramatika? Vedci sa tým zaoberajú už dlhú dobu. Odpovedať na túto otázku by mohli poskytnúť nové štúdie. Vedci skúmajúci ľudský mozog urobili zaujímavý objav. Niekoľko ľudí sa muselo učiť gramatické pravidlá. Boli to študenti jazykových škôl. Učili sa japonsky alebo taliansky. Polovica týchto gramatických pravidiel bola úplne vymyslená. O tom však študenti nevedeli. Následne im boli prečítané rôzne vety. Študenti mali posúdiť, či sú tieto vety gramaticky správne. Pri tomto procese bol monitorovaný ich mozog. To znamená, že vedci merali aktivitu ich mozgu. Mohli tak sledovať, ako ich mozog na vety reaguje. A zdá sa, že náš mozog gramatiku rozoznáva! Pri spracovaní reči sú aktívne určité časti mozgu. Jednou z týchto oblastí je Brocovo centrum. Je umiestnené v ľavom čelnom laloku. Keď študenti narazili na skutočné gramatické pravidlá, bola táto oblasť veľmi aktívna. Aktivita naproti tomu značne klesla, keď im bola prezentovaná vymyslená gramatika. Je teda možné, že všetky gramatické systémy majú rovnaký základ. Všetky sa pravdepodobne riadia rovnakými pravidlami. A tieto pravidlá máme vrodené ...