Slovníček fráz

sk Radové číslovky   »   eo Ordaj numeraloj

61 [šesťdesiatjeden]

Radové číslovky

Radové číslovky

61 [sesdek unu]

Ordaj numeraloj

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Prvý mesiac je január. L--u----m---t----t-s j-n--ro. L- u--- m----- e---- j------- L- u-u- m-n-t- e-t-s j-n-a-o- ----------------------------- La unua monato estas januaro. 0
Druhý mesiac je február. L----a mo--t- -s--- f--ru---. L- d-- m----- e---- f-------- L- d-a m-n-t- e-t-s f-b-u-r-. ----------------------------- La dua monato estas februaro. 0
Tretí mesiac je marec. La t--a mon------ta----rt-. L- t--- m----- e---- m----- L- t-i- m-n-t- e-t-s m-r-o- --------------------------- La tria monato estas marto. 0
Štvrtý mesiac je apríl. L- k-ar---on-to-es-a- ------. L- k---- m----- e---- a------ L- k-a-a m-n-t- e-t-s a-r-l-. ----------------------------- La kvara monato estas aprilo. 0
Piaty mesiac je máj. L---v----mona---e-t------o. L- k---- m----- e---- m---- L- k-i-a m-n-t- e-t-s m-j-. --------------------------- La kvina monato estas majo. 0
Šiesty mesiac je jún. La-se-a -o-ato-esta--jun-o. L- s--- m----- e---- j----- L- s-s- m-n-t- e-t-s j-n-o- --------------------------- La sesa monato estas junio. 0
Šesť mesiacov je pol roka. Ses---natoj --n-i-tig-s --on-n -----. S-- m------ k---------- d----- j----- S-s m-n-t-j k-n-i-t-g-s d-o-a- j-r-n- ------------------------------------- Ses monatoj konsistigas duonan jaron. 0
Január, február, marec, Ja--------eb--aro, m----, J------- f-------- m----- J-n-a-o- f-b-u-r-, m-r-o- ------------------------- Januaro, februaro, marto, 0
apríl, máj a jún. a----o, -a-- --j --n--. a------ m--- k-- j----- a-r-l-, m-j- k-j j-n-o- ----------------------- aprilo, majo kaj junio. 0
Siedmy mesiac je júl. L- -e-a--o--t--e---s j---o. L- s--- m----- e---- j----- L- s-p- m-n-t- e-t-s j-l-o- --------------------------- La sepa monato estas julio. 0
Ôsmy mesiac je august. La o-a-m--a-o-----s--ŭgusto. L- o-- m----- e---- a------- L- o-a m-n-t- e-t-s a-g-s-o- ---------------------------- La oka monato estas aŭgusto. 0
Deviaty mesiac je september. La---ŭa --n-t- e-----s---emb--. L- n--- m----- e---- s--------- L- n-ŭ- m-n-t- e-t-s s-p-e-b-o- ------------------------------- La naŭa monato estas septembro. 0
Desiaty mesiac je október. L- dek---ona---es-as o-to-ro. L- d--- m----- e---- o------- L- d-k- m-n-t- e-t-s o-t-b-o- ----------------------------- La deka monato estas oktobro. 0
Jedenásty mesiac je november. La d----u---o-a-- es-as--o------. L- d------ m----- e---- n-------- L- d-k-n-a m-n-t- e-t-s n-v-m-r-. --------------------------------- La dekunua monato estas novembro. 0
Dvanásty mesiac je december. L--dek-ua ---a-o -s-a- -e-e---o. L- d----- m----- e---- d-------- L- d-k-u- m-n-t- e-t-s d-c-m-r-. -------------------------------- La dekdua monato estas decembro. 0
Dvanásť mesiacov je jeden rok. De-----o-at-j--onsi-t---s--n- ja-o-. D---- m------ k---------- u-- j----- D-k-u m-n-t-j k-n-i-t-g-s u-u j-r-n- ------------------------------------ Dekdu monatoj konsistigas unu jaron. 0
Júl, august, september, J-l-o--a-gu-t-, -e--e-b-o, J----- a------- s--------- J-l-o- a-g-s-o- s-p-e-b-o- -------------------------- Julio, aŭgusto, septembro, 0
október, november a december. okt---o-----emb-- ka---ec-m-r-. o------- n------- k-- d-------- o-t-b-o- n-v-m-r- k-j d-c-m-r-. ------------------------------- oktobro, novembro kaj decembro. 0

Materinský jazyk je vždy najdôležitejší

Materinský jazyk je prvým jazykom, ktorý sa naučíme. Deje sa tak automaticky, bez toho aby sme si to uvedomovali. Väčšina ľudí má iba jeden materinský jazyk. Ostatné jazyky sa učia ako cudzie jazyky. Samozrejme existujú aj ľudia, ktorí vyrastajú s viacerými jazykmi. Väčšinou však hovoria týmito jazykmi na rôznej úrovni. Často ich tiež používajú inak. Napríklad jeden z nich používajú v práci. A ten druhý doma. To, ako dobre jazyk ovládame, závisí na mnohých faktoroch. Keď sa ho učíme ako malé deti, obyčajne ho zvládame dobre. Centrum reči v mozgu nám v prvých rokoch života funguje najefektívnejšie. Tiež je dôležité, ako často jazyk používame. Čím viac hovoríme, tým sme v ňom lepší. Vedci si však myslia, že človek nikdy nemôže hovoriť dvoma jazykmi rovnako dobre. Jeden jazyk je vždy dôležitejší. Túto domnienku potvrdzujú aj experimenty. Jedna štúdia testovala rôznych ľudí. Polovica z nich hovorila plynule dvoma jazykmi. Materinským jazykom bola čínština, druhým jazykom bola angličtina. Druhá polovica ľudí hovorila iba anglicky, bol to ich materinský jazyk. Tieto osoby mali vyriešiť jednoduché úlohy v angličtine. Pritom im bola meraná mozgová aktivita. Mozgové aktivity týchto subjektov vykazovali značné odlišnosti! Jedna časť mozgu bola obzvlášť aktívna u ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Naproti tomu ľudia s jedným jazykom nevykazovali v tejto oblasti žiadnu aktivitu. Obe skupiny vyriešili tieto úlohy rovnako rýchlo a rovnako dobre. Napriek tomu si Číňania všetko ešte prekladali do svojho materinského jazyka ...