Slovníček fráz

sk Radové číslovky   »   no Ordenstall

61 [šesťdesiatjeden]

Radové číslovky

Radové číslovky

61 [sekstien]

Ordenstall

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Prvý mesiac je január. D-n ---s----å---e--er -an-ar. D-- f----- m------ e- j------ D-n f-r-t- m-n-d-n e- j-n-a-. ----------------------------- Den første måneden er januar. 0
Druhý mesiac je február. De- -nd-- -åned-n e--f-b--a-. D-- a---- m------ e- f------- D-n a-d-e m-n-d-n e- f-b-u-r- ----------------------------- Den andre måneden er februar. 0
Tretí mesiac je marec. D---t---j---åne--- -r-ma-s. D-- t----- m------ e- m---- D-n t-e-j- m-n-d-n e- m-r-. --------------------------- Den tredje måneden er mars. 0
Štvrtý mesiac je apríl. D-- fj-rd- -ån-de-----ap-il. D-- f----- m------ e- a----- D-n f-e-d- m-n-d-n e- a-r-l- ---------------------------- Den fjerde måneden er april. 0
Piaty mesiac je máj. D-n-f--te-må---e- e--ma-. D-- f---- m------ e- m--- D-n f-m-e m-n-d-n e- m-i- ------------------------- Den femte måneden er mai. 0
Šiesty mesiac je jún. D----j-tte --n-----e---u--. D-- s----- m------ e- j---- D-n s-e-t- m-n-d-n e- j-n-. --------------------------- Den sjette måneden er juni. 0
Šesť mesiacov je pol roka. Sek- --n--er -r -t -al-t -r. S--- m------ e- e- h---- å-- S-k- m-n-d-r e- e- h-l-t å-. ---------------------------- Seks måneder er et halvt år. 0
Január, február, marec, Jan--r- ---ru--- m---, J------ f------- m---- J-n-a-, f-b-u-r- m-r-, ---------------------- Januar, februar, mars, 0
apríl, máj a jún. a-ri-, m-i-o- -u--. a----- m-- o- j---- a-r-l- m-i o- j-n-. ------------------- april, mai og juni. 0
Siedmy mesiac je júl. Den-s-ve--e--å---e---r --l-. D-- s------ m------ e- j---- D-n s-v-n-e m-n-d-n e- j-l-. ---------------------------- Den syvende måneden er juli. 0
Ôsmy mesiac je august. De- å----d- --n---n ---a-g---. D-- å------ m------ e- a------ D-n å-t-n-e m-n-d-n e- a-g-s-. ------------------------------ Den åttende måneden er august. 0
Deviaty mesiac je september. De- n-e--e m-n-d----- -e-te---r. D-- n----- m------ e- s--------- D-n n-e-d- m-n-d-n e- s-p-e-b-r- -------------------------------- Den niende måneden er september. 0
Desiaty mesiac je október. Den-tie-de-må-e-en-e- okt----. D-- t----- m------ e- o------- D-n t-e-d- m-n-d-n e- o-t-b-r- ------------------------------ Den tiende måneden er oktober. 0
Jedenásty mesiac je november. D-- el---t----n---- er-n--emb-r. D-- e------ m------ e- n-------- D-n e-l-v-e m-n-d-n e- n-v-m-e-. -------------------------------- Den ellevte måneden er november. 0
Dvanásty mesiac je december. Den --lvte mån-d-n--- de--mber. D-- t----- m------ e- d-------- D-n t-l-t- m-n-d-n e- d-s-m-e-. ------------------------------- Den tolvte måneden er desember. 0
Dvanásť mesiacov je jeden rok. To-v -å--d-r-er-e-t å-. T--- m------ e- e-- å-- T-l- m-n-d-r e- e-t å-. ----------------------- Tolv måneder er ett år. 0
Júl, august, september, J--i- --g---, sep--mb--, J---- a------ s--------- J-l-, a-g-s-, s-p-e-b-r- ------------------------ Juli, august, september, 0
október, november a december. ok-obe-, --vem--r--g -es--b--. o------- n------- o- d-------- o-t-b-r- n-v-m-e- o- d-s-m-e-. ------------------------------ oktober, november og desember. 0

Materinský jazyk je vždy najdôležitejší

Materinský jazyk je prvým jazykom, ktorý sa naučíme. Deje sa tak automaticky, bez toho aby sme si to uvedomovali. Väčšina ľudí má iba jeden materinský jazyk. Ostatné jazyky sa učia ako cudzie jazyky. Samozrejme existujú aj ľudia, ktorí vyrastajú s viacerými jazykmi. Väčšinou však hovoria týmito jazykmi na rôznej úrovni. Často ich tiež používajú inak. Napríklad jeden z nich používajú v práci. A ten druhý doma. To, ako dobre jazyk ovládame, závisí na mnohých faktoroch. Keď sa ho učíme ako malé deti, obyčajne ho zvládame dobre. Centrum reči v mozgu nám v prvých rokoch života funguje najefektívnejšie. Tiež je dôležité, ako často jazyk používame. Čím viac hovoríme, tým sme v ňom lepší. Vedci si však myslia, že človek nikdy nemôže hovoriť dvoma jazykmi rovnako dobre. Jeden jazyk je vždy dôležitejší. Túto domnienku potvrdzujú aj experimenty. Jedna štúdia testovala rôznych ľudí. Polovica z nich hovorila plynule dvoma jazykmi. Materinským jazykom bola čínština, druhým jazykom bola angličtina. Druhá polovica ľudí hovorila iba anglicky, bol to ich materinský jazyk. Tieto osoby mali vyriešiť jednoduché úlohy v angličtine. Pritom im bola meraná mozgová aktivita. Mozgové aktivity týchto subjektov vykazovali značné odlišnosti! Jedna časť mozgu bola obzvlášť aktívna u ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Naproti tomu ľudia s jedným jazykom nevykazovali v tejto oblasti žiadnu aktivitu. Obe skupiny vyriešili tieto úlohy rovnako rýchlo a rovnako dobre. Napriek tomu si Číňania všetko ešte prekladali do svojho materinského jazyka ...