Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   be Задаваць пытанні 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шэсцьдзесят два]

62 [shests’dzesyat dva]

Задаваць пытанні 1

[Zadavats’ pytannі 1]

slovenčina bieloruština Prehrať Viac
učiť sa ву----а вучыцца 0
v--------- vu-------a vuchytstsa v-c-y-s-s- ----------
Učia sa žiaci veľa? Ву--- в------ ш---? Вучні вучацца шмат? 0
V----- v--------- s----? Vu---- v--------- s----? Vuchnі vuchatstsa shmat? V-c-n- v-c-a-s-s- s-m-t? -----------------------?
Nie, učia sa málo. Не- я-- в------ м---. Не, яны вучацца мала. 0
N-, y--- v--------- m---. Ne- y--- v--------- m---. Ne, yany vuchatstsa mala. N-, y-n- v-c-a-s-s- m-l-. --,---------------------.
pýtať sa пы---ь пытаць 0
p-----’ py----’ pytats’ p-t-t-’ ------’
Pýtate sa často učiteľa? Вы ч---- п------ н---------? Вы часта пытаеце настаўніка? 0
V- c----- p------- n---------? Vy c----- p------- n---------? Vy chasta pytaetse nastaunіka? V- c-a-t- p-t-e-s- n-s-a-n-k-? -----------------------------?
Nie, nepýtam sa často. Не- я п---- я-- н------. Не, я пытаю яго нячаста. 0
N-, y- p----- y--- n--------. Ne- y- p----- y--- n--------. Ne, ya pytayu yago nyachasta. N-, y- p-t-y- y-g- n-a-h-s-a. --,-------------------------.
odpovedať ад------ь адказваць 0
a--------’ ad-------’ adkazvats’ a-k-z-a-s’ ---------’
Odpovedajte, prosím. Ад--------- к--- л----. Адказвайце, калі ласка. 0
A----------, k--- l----. Ad---------- k--- l----. Adkazvaytse, kalі laska. A-k-z-a-t-e, k-l- l-s-a. -----------,-----------.
Odpovedám. Я а-------. Я адказваю. 0
Y- a--------. Ya a--------. Ya adkazvayu. Y- a-k-z-a-u. ------------.
pracovať пр------ь працаваць 0
p---------’ pr--------’ pratsavats’ p-a-s-v-t-’ ----------’
Práve pracuje? Ён ц---- п-----? Ён цяпер працуе? 0
E- t------ p------? En t------ p------? En tsyaper pratsue? E- t-y-p-r p-a-s-e? ------------------?
Áno, práve pracuje. Та-- ё- ц---- п-----. Так, ён цяпер працуе. 0
T--, y-- t------ p------. Ta-- y-- t------ p------. Tak, yon tsyaper pratsue. T-k, y-n t-y-p-r p-a-s-e. ---,--------------------.
prísť пр-------ь прыходзіць 0
p----------’ pr---------’ prykhodzіts’ p-y-h-d-і-s’ -----------’
Prídete? Вы п--------? Вы прыйдзеце? 0
V- p---------? Vy p---------? Vy pryydzetse? V- p-y-d-e-s-? -------------?
Áno, hneď prídeme. Та-- м- з---- п-------. Так, мы зараз прыйдзем. 0
T--, m- z---- p-------. Ta-- m- z---- p-------. Tak, my zaraz pryydzem. T-k, m- z-r-z p-y-d-e-. ---,------------------.
bývať жы-ь жыць 0
z----’ zh---’ zhyts’ z-y-s’ -----’
Bývate v Berlíne? Вы ж----- ў Б------? Вы жывяце ў Берліне? 0
V- z-------- u B------? Vy z-------- u B------? Vy zhyvyatse u Berlіne? V- z-y-y-t-e u B-r-і-e? ----------------------?
Áno, bývam v Berlíne. Та-- я ж--- ў Б------. Так, я жыву ў Берліне. 0
T--, y- z---- u B------. Ta-- y- z---- u B------. Tak, ya zhyvu u Berlіne. T-k, y- z-y-u u B-r-і-e. ---,-------------------.

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!