Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   bg Задаване на въпроси 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шейсет и две]

62 [sheyset i dve]

Задаване на въпроси 1

[Zadavane na vyprosi 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
učiť sa у-а у-- у-а --- уча 0
u-ha u--- u-h- ---- ucha
Učia sa žiaci veľa? Учени-и-- учат--и -н-г-? У-------- у--- л- м----- У-е-и-и-е у-а- л- м-о-о- ------------------------ Учениците учат ли много? 0
U---ni-si-- uc--t li-m----? U---------- u---- l- m----- U-h-n-t-i-e u-h-t l- m-o-o- --------------------------- Uchenitsite uchat li mnogo?
Nie, učia sa málo. Не--те----- -а-к-. Н-- т- у--- м----- Н-, т- у-а- м-л-о- ------------------ Не, те учат малко. 0
Ne, t---c-at-m----. N-- t- u---- m----- N-, t- u-h-t m-l-o- ------------------- Ne, te uchat malko.
pýtať sa пи--м п---- п-т-м ----- питам 0
pi--m p---- p-t-m ----- pitam
Pýtate sa často učiteľa? Ч-с-о-----итате -чит---? Ч---- л- п----- у------- Ч-с-о л- п-т-т- у-и-е-я- ------------------------ Често ли питате учителя? 0
C-es-- -- p-t-te-uch-telya? C----- l- p----- u--------- C-e-t- l- p-t-t- u-h-t-l-a- --------------------------- Chesto li pitate uchitelya?
Nie, nepýtam sa často. Не---з--е--- ---ам---с-о. Н-- а- н- г- п---- ч----- Н-, а- н- г- п-т-м ч-с-о- ------------------------- Не, аз не го питам често. 0
N-- a- n--go-pit-- ---st-. N-- a- n- g- p---- c------ N-, a- n- g- p-t-m c-e-t-. -------------------------- Ne, az ne go pitam chesto.
odpovedať от-ова-ям о-------- о-г-в-р-м --------- отговарям 0
o-----ry-m o--------- o-g-v-r-a- ---------- otgovaryam
Odpovedajte, prosím. О-г----е-----о-я. О---------- м---- О-г-в-р-т-, м-л-. ----------------- Отговорете, моля. 0
Otg-voret----ol-a. O---------- m----- O-g-v-r-t-, m-l-a- ------------------ Otgovorete, molya.
Odpovedám. А- ---о-а--м. А- о--------- А- о-г-в-р-м- ------------- Аз отговарям. 0
Az o---v-r--m. A- o---------- A- o-g-v-r-a-. -------------- Az otgovaryam.
pracovať р-б--я р----- р-б-т- ------ работя 0
r---tya r------ r-b-t-a ------- rabotya
Práve pracuje? Т-й----о----и--е--? Т-- р----- л- с---- Т-й р-б-т- л- с-г-? ------------------- Той работи ли сега? 0
T-- r--o-------e--? T-- r----- l- s---- T-y r-b-t- l- s-g-? ------------------- Toy raboti li sega?
Áno, práve pracuje. Д-, -о- ра--т--с--а. Д-- т-- р----- с---- Д-, т-й р-б-т- с-г-. -------------------- Да, той работи сега. 0
D-,--o-------- -eg-. D-- t-- r----- s---- D-, t-y r-b-t- s-g-. -------------------- Da, toy raboti sega.
prísť идв-м и---- и-в-м ----- идвам 0
i-vam i---- i-v-m ----- idvam
Prídete? И-в----л-? И----- л-- И-в-т- л-? ---------- Идвате ли? 0
I-v-t--li? I----- l-- I-v-t- l-? ---------- Idvate li?
Áno, hneď prídeme. Д---в-дн-г--и--а--. Д-- в------ и------ Д-, в-д-а-а и-в-м-. ------------------- Да, веднага идваме. 0
Da, ve-n-g- --va--. D-- v------ i------ D-, v-d-a-a i-v-m-. ------------------- Da, vednaga idvame.
bývať ж-вея ж---- ж-в-я ----- живея 0
z--v-ya z------ z-i-e-a ------- zhiveya
Bývate v Berlíne? В---рл-н ли------те? В Б----- л- ж------- В Б-р-и- л- ж-в-е-е- -------------------- В Берлин ли живеете? 0
V----l-- li z---ee-e? V B----- l- z-------- V B-r-i- l- z-i-e-t-? --------------------- V Berlin li zhiveete?
Áno, bývam v Berlíne. Д-, аз-жи----в -е-л--. Д-- а- ж---- в Б------ Д-, а- ж-в-я в Б-р-и-. ---------------------- Да, аз живея в Берлин. 0
D-- az----v----v Berl-n. D-- a- z------ v B------ D-, a- z-i-e-a v B-r-i-. ------------------------ Da, az zhiveya v Berlin.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!