Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   el Θέτω ερωτήσεις 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [εξήντα δύο]

62 [exḗnta dýo]

Θέτω ερωτήσεις 1

[Thétō erōtḗseis 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gréčtina Prehrať Viac
učiť sa δια-άζω δ------ δ-α-ά-ω ------- διαβάζω 0
diabázō d------ d-a-á-ō ------- diabázō
Učia sa žiaci veľa? Οι --θη--ς-δ---άζου- --λ-; Ο- μ------ δ-------- π---- Ο- μ-θ-τ-ς δ-α-ά-ο-ν π-λ-; -------------------------- Οι μαθητές διαβάζουν πολύ; 0
Oi m-th--és-diabá-o----o-ý? O- m------- d-------- p---- O- m-t-ē-é- d-a-á-o-n p-l-? --------------------------- Oi mathētés diabázoun polý?
Nie, učia sa málo. Όχι- δ-αβ-ζ-υν -ίγ-. Ό--- δ-------- λ---- Ό-ι- δ-α-ά-ο-ν λ-γ-. -------------------- Όχι, διαβάζουν λίγο. 0
Óc--,---abázo-n-l--o. Ó---- d-------- l---- Ó-h-, d-a-á-o-n l-g-. --------------------- Óchi, diabázoun lígo.
pýtať sa ρωτ-ω ρ---- ρ-τ-ω ----- ρωτάω 0
r-t-ō r---- r-t-ō ----- rōtáō
Pýtate sa často učiteľa? Ρωτ-τε -υχν- -----άσκ--ο; Ρ----- σ---- τ-- δ------- Ρ-τ-τ- σ-χ-ά τ-ν δ-σ-α-ο- ------------------------- Ρωτάτε συχνά τον δάσκαλο; 0
Rōt------c--á-ton --ska-o? R----- s----- t-- d------- R-t-t- s-c-n- t-n d-s-a-o- -------------------------- Rōtáte sychná ton dáskalo?
Nie, nepýtam sa často. Ό-ι---εν -ον ρ-τάω-σ---ά. Ό--- δ-- τ-- ρ---- σ----- Ό-ι- δ-ν τ-ν ρ-τ-ω σ-χ-ά- ------------------------- Όχι, δεν τον ρωτάω συχνά. 0
Ó-h-, d-n--o--r-t-ō---chná. Ó---- d-- t-- r---- s------ Ó-h-, d-n t-n r-t-ō s-c-n-. --------------------------- Óchi, den ton rōtáō sychná.
odpovedať α-α---ω α------ α-α-τ-ω ------- απαντάω 0
a---táō a------ a-a-t-ō ------- apantáō
Odpovedajte, prosím. Α-α----τε-πα-ακα-ώ. Α-------- π-------- Α-α-τ-σ-ε π-ρ-κ-λ-. ------------------- Απαντήστε παρακαλώ. 0
A--n--st- p-ra--l-. A-------- p-------- A-a-t-s-e p-r-k-l-. ------------------- Apantḗste parakalṓ.
Odpovedám. Απα--άω. Α------- Α-α-τ-ω- -------- Απαντάω. 0
A--n--ō. A------- A-a-t-ō- -------- Apantáō.
pracovať δου-εύω δ------ δ-υ-ε-ω ------- δουλεύω 0
do--eúō d------ d-u-e-ō ------- douleúō
Práve pracuje? (Αυ-ό-) Δ---εύ-ι -ώ-α; (------ Δ------- τ---- (-υ-ό-) Δ-υ-ε-ε- τ-ρ-; ---------------------- (Αυτός) Δουλεύει τώρα; 0
(Au-ó-) -ou----i---ra? (------ D------- t---- (-u-ó-) D-u-e-e- t-r-? ---------------------- (Autós) Douleúei tṓra?
Áno, práve pracuje. Ναι, δ-υλε-ε- τ---. Ν--- δ------- τ---- Ν-ι- δ-υ-ε-ε- τ-ρ-. ------------------- Ναι, δουλεύει τώρα. 0
Na------le-e--tṓ-a. N--- d------- t---- N-i- d-u-e-e- t-r-. ------------------- Nai, douleúei tṓra.
prísť έρ----ι έ------ έ-χ-μ-ι ------- έρχομαι 0
é-c-om-i é------- é-c-o-a- -------- érchomai
Prídete? Έ---σ--; Έ------- Έ-χ-σ-ε- -------- Έρχεστε; 0
Érc----e? É-------- É-c-e-t-? --------- Ércheste?
Áno, hneď prídeme. Να-, --χό------αμ-σ--. Ν--- ε-------- α------ Ν-ι- ε-χ-μ-σ-ε α-έ-ω-. ---------------------- Ναι, ερχόμαστε αμέσως. 0
N--, -r-hó--ste--mésōs. N--- e--------- a------ N-i- e-c-ó-a-t- a-é-ō-. ----------------------- Nai, erchómaste amésōs.
bývať μ--ω μ--- μ-ν- ---- μένω 0
m--ō m--- m-n- ---- ménō
Bývate v Berlíne? Μένε-ε -το Βερ--ί-ο; Μ----- σ-- Β-------- Μ-ν-τ- σ-ο Β-ρ-λ-ν-; -------------------- Μένετε στο Βερολίνο; 0
M--et- -t- -er--ín-? M----- s-- B-------- M-n-t- s-o B-r-l-n-? -------------------- Ménete sto Berolíno?
Áno, bývam v Berlíne. Ν-----έ------ -ε-ο---ο. Ν--- μ--- σ-- Β-------- Ν-ι- μ-ν- σ-ο Β-ρ-λ-ν-. ----------------------- Ναι, μένω στο Βερολίνο. 0
N-i,-m--- --------líno. N--- m--- s-- B-------- N-i- m-n- s-o B-r-l-n-. ----------------------- Nai, ménō sto Berolíno.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!