Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   sl Postavljanje vprašanj 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [dvainšestdeset]

Postavljanje vprašanj 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
učiť sa u-i-- se u---- s- u-i-i s- -------- učiti se 0
Učia sa žiaci veľa? Se di--k- velik- --ij-? S- d----- v----- u----- S- d-j-k- v-l-k- u-i-o- ----------------------- Se dijaki veliko učijo? 0
Nie, učia sa málo. Ne,-m-l-. N-- m---- N-, m-l-. --------- Ne, malo. 0
pýtať sa vpr--a-- (----š---ti) v------- (----------- v-r-š-t- (-p-a-e-a-i- --------------------- vprašati (spraševati) 0
Pýtate sa často učiteľa? A----o-osto -pr-š---te--č--e-ja? A-- p------ s--------- u-------- A-i p-g-s-o s-r-š-j-t- u-i-e-j-? -------------------------------- Ali pogosto sprašujete učitelja? 0
Nie, nepýtam sa často. N--spr-š-jem -a--ogo-to. N- s-------- g- p------- N- s-r-š-j-m g- p-g-s-o- ------------------------ Ne sprašujem ga pogosto. 0
odpovedať o--ovor--- (--g--a--at-) o--------- (------------ o-g-v-r-t- (-d-o-a-j-t-) ------------------------ odgovoriti (odgovarjati) 0
Odpovedajte, prosím. Od-o-ori-e- --o-im. O---------- p------ O-g-v-r-t-, p-o-i-. ------------------- Odgovorite, prosim. 0
Odpovedám. Odg---r---. O---------- O-g-v-r-a-. ----------- Odgovarjam. 0
pracovať del-ti d----- d-l-t- ------ delati 0
Práve pracuje? A-i-o--t-en-tn---ela? A-- o- t------- d---- A-i o- t-e-u-n- d-l-? --------------------- Ali on trenutno dela? 0
Áno, práve pracuje. D-,--n-trenut-o -e-a. D-- o- t------- d---- D-, o- t-e-u-n- d-l-. --------------------- Da, on trenutno dela. 0
prísť p-i-i- p-------i p----- p-------- p-i-i- p-i-a-a-i ---------------- priti, prihajati 0
Prídete? Ali p----te? A-- p------- A-i p-i-e-e- ------------ Ali pridete? 0
Áno, hneď prídeme. Da--tak-----i-em-. D-- t---- p------- D-, t-k-j p-i-e-o- ------------------ Da, takoj pridemo. 0
bývať st-no---i s-------- s-a-o-a-i --------- stanovati 0
Bývate v Berlíne? S--nuj--- v-B-rlin-? S-------- v B------- S-a-u-e-e v B-r-i-u- -------------------- Stanujete v Berlinu? 0
Áno, bývam v Berlíne. Da,--ta--j-m-- B---i--. D-- s------- v B------- D-, s-a-u-e- v B-r-i-u- ----------------------- Da, stanujem v Berlinu. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!