Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   tr Soru sormak 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [altmış iki]

Soru sormak 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
učiť sa Öğr--mek Ö------- Ö-r-n-e- -------- Öğrenmek 0
Učia sa žiaci veľa? Öğ-en--le--ç-k-----ğre-----? Ö--------- ç-- m- ö--------- Ö-r-n-i-e- ç-k m- ö-r-n-y-r- ---------------------------- Öğrenciler çok mu öğreniyor? 0
Nie, učia sa málo. Hay-r---z ö-reniy-----. H----- a- ö------------ H-y-r- a- ö-r-n-y-r-a-. ----------------------- Hayır, az öğreniyorlar. 0
pýtať sa sor--k s----- s-r-a- ------ sormak 0
Pýtate sa často učiteľa? Öğr---ene--ı- -ık-soru-s----or--u--nuz? Ö-------- s-- s-- s--- s------ m------- Ö-r-t-e-e s-k s-k s-r- s-r-y-r m-s-n-z- --------------------------------------- Öğretmene sık sık soru soruyor musunuz? 0
Nie, nepýtam sa často. Hay-r---ık-----s-rm---r--. H----- s-- s-- s---------- H-y-r- s-k s-k s-r-u-o-u-. -------------------------- Hayır, sık sık sormuyorum. 0
odpovedať cevap-a--k c--------- c-v-p-a-a- ---------- cevaplamak 0
Odpovedajte, prosím. C--ap ve---i-, l----n. C---- v------- l------ C-v-p v-r-n-z- l-t-e-. ---------------------- Cevap veriniz, lütfen. 0
Odpovedám. Cev-p ---iy-r--. C---- v--------- C-v-p v-r-y-r-m- ---------------- Cevap veriyorum. 0
pracovať Ç----m-k Ç------- Ç-l-ş-a- -------- Çalışmak 0
Práve pracuje? Şu-a-d---al-----r-mu? Ş- a--- ç-------- m-- Ş- a-d- ç-l-ş-y-r m-? --------------------- Şu anda çalışıyor mu? 0
Áno, práve pracuje. Eve---ş---n-- çal--ı-or. E---- ş- a--- ç--------- E-e-, ş- a-d- ç-l-ş-y-r- ------------------------ Evet, şu anda çalışıyor. 0
prísť gel-ek g----- g-l-e- ------ gelmek 0
Prídete? G----o- mu-un-z? G------ m------- G-l-y-r m-s-n-z- ---------------- Geliyor musunuz? 0
Áno, hneď prídeme. Ev--, he-e---eli---uz. E---- h---- g--------- E-e-, h-m-n g-l-y-r-z- ---------------------- Evet, hemen geliyoruz. 0
bývať ot----k---ka-e- an-a-ı-da) o------ (------ a--------- o-u-m-k (-k-m-t a-l-m-n-a- -------------------------- oturmak (ikamet anlamında) 0
Bývate v Berlíne? Be-lin--e--i--tu-u-ors----? B-------- m- o------------- B-r-i-’-e m- o-u-u-o-s-n-z- --------------------------- Berlin’de mi oturuyorsunuz? 0
Áno, bývam v Berlíne. Eve-- -e-l-n’-e-oturu-o-um. E---- B-------- o---------- E-e-, B-r-i-’-e o-u-u-o-u-. --------------------------- Evet, Berlin’de oturuyorum. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!