Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   da Benægtelse 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [femogtres]

Benægtelse 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Er---n-en --r? E- r----- d--- E- r-n-e- d-r- -------------- Er ringen dyr? 0
Nie, stojí len sto eur. N--- de----ster-kun-h----ede-e--o. N--- d-- k----- k-- h------- e---- N-j- d-n k-s-e- k-n h-n-r-d- e-r-. ---------------------------------- Nej, den koster kun hundrede euro. 0
Ale mám len päťdesiať. M----eg ha--k----al--r--s. M-- j-- h-- k-- h--------- M-n j-g h-r k-n h-l-t-e-s- -------------------------- Men jeg har kun halvtreds. 0
Si už hotový? E---u-a--e-ede-fæ-d-g? E- d- a------- f------ E- d- a-l-r-d- f-r-i-? ---------------------- Er du allerede færdig? 0
Nie, ešte nie. Nej,-i--- --d-u. N--- i--- e----- N-j- i-k- e-d-u- ---------------- Nej, ikke endnu. 0
Ale hneď budem hotový. M-n -eg-er --ar- -ærd-g. M-- j-- e- s---- f------ M-n j-g e- s-a-t f-r-i-. ------------------------ Men jeg er snart færdig. 0
Chcel by si ešte polievku? V-l---------m-re -up--? V-- d- h--- m--- s----- V-l d- h-v- m-r- s-p-e- ----------------------- Vil du have mere suppe? 0
Nie, už nechcem. N-j--jeg---l---ke-have me-e. N--- j-- v-- i--- h--- m---- N-j- j-g v-l i-k- h-v- m-r-. ---------------------------- Nej, jeg vil ikke have mere. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. M------is ---e. M-- e- i- m---- M-n e- i- m-r-. --------------- Men en is mere. 0
Bývaš tu už dlho? H----u----t he- læn--? H-- d- b--- h-- l----- H-r d- b-e- h-r l-n-e- ---------------------- Har du boet her længe? 0
Nie, len jeden mesiac. N-j, k----n-m-ned. N--- k-- e- m----- N-j- k-n e- m-n-d- ------------------ Nej, kun en måned. 0
Ale poznám už veľa ľudí. Men-je- k----r-aller-d--ma--- -en-es-e-. M-- j-- k----- a------- m---- m--------- M-n j-g k-n-e- a-l-r-d- m-n-e m-n-e-k-r- ---------------------------------------- Men jeg kender allerede mange mennesker. 0
Ideš zajtra domov? K--er ---h--- i---r---? K---- d- h--- i m------ K-r-r d- h-e- i m-r-e-? ----------------------- Kører du hjem i morgen? 0
Nie, až cez víkend. N------rst i---e--n---. N--- f---- i w--------- N-j- f-r-t i w-e-e-d-n- ----------------------- Nej, først i weekenden. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. M-- --- --m-e--ti---ge all-------- ----ag. M-- j-- k----- t------ a------- p- s------ M-n j-g k-m-e- t-l-a-e a-l-r-d- p- s-n-a-. ------------------------------------------ Men jeg kommer tilbage allerede på søndag. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? E- --n d--ter a--er-d- --k-e-? E- d-- d----- a------- v------ E- d-n d-t-e- a-l-r-d- v-k-e-? ------------------------------ Er din datter allerede voksen? 0
Nie, má iba sedemnásť. Nej- hu---r kun-sy-te-. N--- h-- e- k-- s------ N-j- h-n e- k-n s-t-e-. ----------------------- Nej, hun er kun sytten. 0
Ale už má priateľa. Me--h---h-- a-ler--- -n kæ-e-te. M-- h-- h-- a------- e- k------- M-n h-n h-r a-l-r-d- e- k-r-s-e- -------------------------------- Men hun har allerede en kæreste. 0

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!