Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   eo Neado 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [sesdek kvin]

Neado 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Ĉu--- --ngo -u----os-a-? Ĉ_ l_ r____ m___________ Ĉ- l- r-n-o m-l-e-o-t-s- ------------------------ Ĉu la ringo multekostas? 0
Nie, stojí len sto eur. N-- -i ko-t-- n-r c-n---ŭ--jn. N__ ĝ_ k_____ n__ c___ e______ N-, ĝ- k-s-a- n-r c-n- e-r-j-. ------------------------------ Ne, ĝi kostas nur cent eŭrojn. 0
Ale mám len päťdesiať. S---mi h--as-n-r -v-n---. S__ m_ h____ n__ k_______ S-d m- h-v-s n-r k-i-d-k- ------------------------- Sed mi havas nur kvindek. 0
Si už hotový? Ĉu-v--ja---r----? Ĉ_ v_ j__ p______ Ĉ- v- j-m p-e-a-? ----------------- Ĉu vi jam pretas? 0
Nie, ešte nie. N-,-a--or-ŭ --. N__ a______ n__ N-, a-k-r-ŭ n-. --------------- Ne, ankoraŭ ne. 0
Ale hneď budem hotový. S-d--- -a-daŭ p-e---. S__ m_ b_____ p______ S-d m- b-l-a- p-e-o-. --------------------- Sed mi baldaŭ pretos. 0
Chcel by si ešte polievku? Ĉu v--ŝatus-p-- -----p-? Ĉ_ v_ ŝ____ p__ d_ s____ Ĉ- v- ŝ-t-s p-i d- s-p-? ------------------------ Ĉu vi ŝatus pli da supo? 0
Nie, už nechcem. N-- ----e-----s-pli. N__ m_ n_ v____ p___ N-, m- n- v-l-s p-i- -------------------- Ne, mi ne volas pli. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. Se--p-ian g--c-aĵ--. S__ p____ g_________ S-d p-i-n g-a-i-ĵ-n- -------------------- Sed plian glaciaĵon. 0
Bývaš tu už dlho? Ĉ--d- ---ge-vi--oĝ---ĉi-t-e? Ĉ_ d_ l____ v_ l____ ĉ______ Ĉ- d- l-n-e v- l-ĝ-s ĉ---i-? ---------------------------- Ĉu de longe vi loĝas ĉi-tie? 0
Nie, len jeden mesiac. Ne--de --- u-u--ona--. N__ d_ n__ u__ m______ N-, d- n-r u-u m-n-t-. ---------------------- Ne, de nur unu monato. 0
Ale poznám už veľa ľudí. Se---- --m -o-------t-jn-ho---n. S__ m_ j__ k____ m______ h______ S-d m- j-m k-n-s m-l-a-n h-m-j-. -------------------------------- Sed mi jam konas multajn homojn. 0
Ideš zajtra domov? Ĉ--v- v---ros---jm-- --r---? Ĉ_ v_ v______ h_____ m______ Ĉ- v- v-t-r-s h-j-e- m-r-a-? ---------------------------- Ĉu vi veturos hejmen morgaŭ? 0
Nie, až cez víkend. Ne, -ur -i--iu- s--aj---n-n. N__ n__ ĉ______ s___________ N-, n-r ĉ---i-n s-m-j-f-n-n- ---------------------------- Ne, nur ĉi-tiun semajnfinon. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. Se- -- jam--e-enos-----n-o-. S__ m_ j__ r______ d________ S-d m- j-m r-v-n-s d-m-n-o-. ---------------------------- Sed mi jam revenos dimanĉon. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? Ĉu -i--f---no e-tas-p---kr-s-a? Ĉ_ v__ f_____ e____ p__________ Ĉ- v-a f-l-n- e-t-s p-e-k-e-k-? ------------------------------- Ĉu via filino estas plenkreska? 0
Nie, má iba sedemnásť. Ne,-ŝi esta--nur --k---ja-a. N__ ŝ_ e____ n__ d__________ N-, ŝ- e-t-s n-r d-k-e-j-r-. ---------------------------- Ne, ŝi estas nur deksepjara. 0
Ale už má priateľa. S-d-ŝi --- --va- kora-ikon. S__ ŝ_ j__ h____ k_________ S-d ŝ- j-m h-v-s k-r-m-k-n- --------------------------- Sed ŝi jam havas koramikon. 0

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!