Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   et Eitamine 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [kuuskümmend viis]

Eitamine 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Ka--s-------u- on-kalli-? Kas see sõrmus on kallis? K-s s-e s-r-u- o- k-l-i-? ------------------------- Kas see sõrmus on kallis? 0
Nie, stojí len sto eur. E-,---- maksab ai-ul- -a-a -u-o-. Ei, see maksab ainult sada eurot. E-, s-e m-k-a- a-n-l- s-d- e-r-t- --------------------------------- Ei, see maksab ainult sada eurot. 0
Ale mám len päťdesiať. K----mu--o- -i---t -ii-kü---n-. Kuid mul on ainult viiskümmend. K-i- m-l o- a-n-l- v-i-k-m-e-d- ------------------------------- Kuid mul on ainult viiskümmend. 0
Si už hotový? O-ed -----b- -a----? Oled sa juba valmis? O-e- s- j-b- v-l-i-? -------------------- Oled sa juba valmis? 0
Nie, ešte nie. E-, -ee-----t-. Ei, veel mitte. E-, v-e- m-t-e- --------------- Ei, veel mitte. 0
Ale hneď budem hotový. Aga-k--e---e--v-lm-s. Aga kohe olen valmis. A-a k-h- o-e- v-l-i-. --------------------- Aga kohe olen valmis. 0
Chcel by si ešte polievku? S---i- sa ---l---ppi? Soovid sa veel suppi? S-o-i- s- v-e- s-p-i- --------------------- Soovid sa veel suppi? 0
Nie, už nechcem. Ei,--a -- t--a --hk-m. Ei, ma ei taha rohkem. E-, m- e- t-h- r-h-e-. ---------------------- Ei, ma ei taha rohkem. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. A-- --el ü-t-jääti-t. Aga veel üht jäätist. A-a v-e- ü-t j-ä-i-t- --------------------- Aga veel üht jäätist. 0
Bývaš tu už dlho? Elad -a--u-- k----s-in? Elad sa juba kaua siin? E-a- s- j-b- k-u- s-i-? ----------------------- Elad sa juba kaua siin? 0
Nie, len jeden mesiac. Ei--a-l----s---st --u-. Ei, alles esimest kuud. E-, a-l-s e-i-e-t k-u-. ----------------------- Ei, alles esimest kuud. 0
Ale poznám už veľa ľudí. Ku-- ma-tun-e- -ub--pa-j- -----si. Kuid ma tunnen juba palju inimesi. K-i- m- t-n-e- j-b- p-l-u i-i-e-i- ---------------------------------- Kuid ma tunnen juba palju inimesi. 0
Ideš zajtra domov? S--dad-s----mm--koj-? Sõidad sa homme koju? S-i-a- s- h-m-e k-j-? --------------------- Sõidad sa homme koju? 0
Nie, až cez víkend. Ei, ---------a---ah-t----. Ei, alles nädalavahetusel. E-, a-l-s n-d-l-v-h-t-s-l- -------------------------- Ei, alles nädalavahetusel. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. Aga -- -u--- j--- -ühapä-v-l-ta-as-. Aga ma tulen juba pühapäeval tagasi. A-a m- t-l-n j-b- p-h-p-e-a- t-g-s-. ------------------------------------ Aga ma tulen juba pühapäeval tagasi. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? Ka- su--ütar -- -u-a-----k-s-a--d? Kas su tütar on juba täiskasvanud? K-s s- t-t-r o- j-b- t-i-k-s-a-u-? ---------------------------------- Kas su tütar on juba täiskasvanud? 0
Nie, má iba sedemnásť. E-- -a o- all----ei-set----. Ei, ta on alles seitseteist. E-, t- o- a-l-s s-i-s-t-i-t- ---------------------------- Ei, ta on alles seitseteist. 0
Ale už má priateľa. Aga--al-----uba-pois----b-r. Aga tal on juba poiss-sõber. A-a t-l o- j-b- p-i-s-s-b-r- ---------------------------- Aga tal on juba poiss-sõber. 0

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!