Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   he ‫שלילה 2‬

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

‫65 [שישים וחמש]‬

65 [shishim w\'xamesh]

‫שלילה 2‬

[shlilah 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? ‫-ט-עת --רה?‬ ‫----- י----- ‫-ט-ע- י-ר-?- ------------- ‫הטבעת יקרה?‬ 0
hatab--a---e-a---? h-------- y------- h-t-b-'-t y-q-r-h- ------------------ hataba'at yeqarah?
Nie, stojí len sto eur. ‫לא,-הי- -ו-- ----אה י--ו-‬ ‫--- ה-- ע--- ר- מ-- י----- ‫-א- ה-א ע-ל- ר- מ-ה י-ר-.- --------------------------- ‫לא, היא עולה רק מאה יורו.‬ 0
l-,-hi ola- raq-me--h-y---. l-- h- o--- r-- m---- y---- l-, h- o-a- r-q m-'-h y-r-. --------------------------- lo, hi olah raq me'ah yuro.
Ale mám len päťdesiať. ‫אבל יש -י-ר- חמ-ש--.‬ ‫--- י- ל- ר- ח------- ‫-ב- י- ל- ר- ח-י-י-.- ---------------------- ‫אבל יש לי רק חמישים.‬ 0
aval ye-h--- ------mishi-. a--- y--- l- r-- x-------- a-a- y-s- l- r-q x-m-s-i-. -------------------------- aval yesh li raq xamishim.
Si už hotový? ‫-יימ- ----‬ ‫----- כ---- ‫-י-מ- כ-ר-‬ ------------ ‫סיימת כבר?‬ 0
sia--a k---? s----- k---- s-a-t- k-a-? ------------ siamta kvar?
Nie, ešte nie. ‫--, ע---ן לא-‬ ‫--- ע---- ל--- ‫-א- ע-י-ן ל-.- --------------- ‫לא, עדיין לא.‬ 0
lo,--dain-l-. l-- a---- l-- l-, a-a-n l-. ------------- lo, adain lo.
Ale hneď budem hotový. ‫אב- אני---ר-מס--ם.‬ ‫--- א-- כ-- מ------ ‫-ב- א-י כ-ר מ-י-ם-‬ -------------------- ‫אבל אני כבר מסיים.‬ 0
av------ -va--mesay--. a--- a-- k--- m------- a-a- a-i k-a- m-s-y-m- ---------------------- aval ani kvar mesayem.
Chcel by si ešte polievku? ‫את / ה---צה---ד-מ--?‬ ‫-- / ה ר--- ע-- מ---- ‫-ת / ה ר-צ- ע-ד מ-ק-‬ ---------------------- ‫את / ה רוצה עוד מרק?‬ 0
ata-/at ---s-h/-o--a------ar--? a------ r------------ o- m----- a-a-/-t r-t-e-/-o-s-h o- m-r-q- ------------------------------- atah/at rotseh/rotsah od maraq?
Nie, už nechcem. ‫-א- -ני--א -ו-ה-‬ ‫--- א-- ל- ר----- ‫-א- א-י ל- ר-צ-.- ------------------ ‫לא, אני לא רוצה.‬ 0
lo--a-i -- r---eh/---sah. l-- a-- l- r------------- l-, a-i l- r-t-e-/-o-s-h- ------------------------- lo, ani lo rotseh/rotsah.
Ale ešte jednu zmrzlinu. ‫אבל---י --צה------.‬ ‫--- א-- ר--- ג------ ‫-ב- א-י ר-צ- ג-י-ה-‬ --------------------- ‫אבל אני רוצה גלידה.‬ 0
a-a- an- -o-se----ts-h---i---. a--- a-- r------------ g------ a-a- a-i r-t-e-/-o-s-h g-i-a-. ------------------------------ aval ani rotseh/rotsah glidah.
Bývaš tu už dlho? ‫-ת --- -ר-/---כאן-כ-- הרבה-ז---‬ ‫-- / ה ג- / ה כ-- כ-- ה--- ז---- ‫-ת / ה ג- / ה כ-ן כ-ר ה-ב- ז-ן-‬ --------------------------------- ‫את / ה גר / ה כאן כבר הרבה זמן?‬ 0
at-h/-- gar-g------a-n-k--- ha-be- --an? a------ g-------- k--- k--- h----- z---- a-a-/-t g-r-g-r-h k-'- k-a- h-r-e- z-a-? ---------------------------------------- atah/at gar/garah ka'n kvar harbeh zman?
Nie, len jeden mesiac. ‫לא-----ח-ד- אחד-‬ ‫--- ר- ח--- א---- ‫-א- ר- ח-ד- א-ד-‬ ------------------ ‫לא, רק חודש אחד.‬ 0
lo, --q --desh-exad. l-- r-- x----- e---- l-, r-q x-d-s- e-a-. -------------------- lo, raq xodesh exad.
Ale poznám už veľa ľudí. ‫א-- -נ---בר-מ-יר - ה -רבה א--י--‬ ‫--- א-- כ-- מ--- / ה ה--- א------ ‫-ב- א-י כ-ר מ-י- / ה ה-ב- א-ש-ם-‬ ---------------------------------- ‫אבל אני כבר מכיר / ה הרבה אנשים.‬ 0
a-al -ni kva--m--i-/-e-ir-h --rb-h a--shi-. a--- a-- k--- m------------ h----- a------- a-a- a-i k-a- m-k-r-m-k-r-h h-r-e- a-a-h-m- ------------------------------------------- aval ani kvar mekir/mekirah harbeh anashim.
Ideš zajtra domov? ‫את - --נו-- /-ת-מ-ר ה--תה-‬ ‫-- / ה נ--- / ת מ-- ה------ ‫-ת / ה נ-ס- / ת מ-ר ה-י-ה-‬ ---------------------------- ‫את / ה נוסע / ת מחר הביתה?‬ 0
atah------se------a'at-ma-a- -ab---a-? a------ n------------- m---- h-------- a-a-/-t n-s-'-/-o-a-a- m-x-r h-b-y-a-? -------------------------------------- atah/at nose'a/nosa'at maxar habaytah?
Nie, až cez víkend. ‫ל-, ר----וף-ה-בו-.‬ ‫--- ר- ב--- ה------ ‫-א- ר- ב-ו- ה-ב-ע-‬ -------------------- ‫לא, רק בסוף השבוע.‬ 0
lo---a- ---o--h--h----a. l-- r-- b---- h--------- l-, r-q b-s-f h-s-a-u-a- ------------------------ lo, raq b'sof hashavu'a.
Ale vrátim sa už v nedeľu. ‫--ל---י----- /-ת -ב--בי-ם-ראשו-.‬ ‫--- א-- ח--- / ת כ-- ב--- ר------ ‫-ב- א-י ח-ז- / ת כ-ר ב-ו- ר-ש-ן-‬ ---------------------------------- ‫אבל אני חוזר / ת כבר ביום ראשון.‬ 0
ava- -n----z-r-----r---k-ar be-o--ri---o-. a--- a-- x------------ k--- b---- r------- a-a- a-i x-z-r-x-z-r-t k-a- b-y-m r-'-h-n- ------------------------------------------ aval ani xozer/xozeret kvar beyom ri'shon.
Je tvoja dcéra už dospelá? ‫--- --ך--ב- -ו----‬ ‫--- ב-- כ-- ב------ ‫-א- ב-ך כ-ר ב-ג-ת-‬ -------------------- ‫האם בתך כבר בוגרת?‬ 0
h---- bi--ha/---ek- -va- b-g-re-? h---- b------------ k--- b------- h-'-m b-t-h-/-i-e-h k-a- b-g-r-t- --------------------------------- ha'im bitkha/bitekh kvar bogeret?
Nie, má iba sedemnásť. ‫ל-,-הי- -ת -בע --ר-----ד-‬ ‫--- ה-- ב- ש-- ע--- ב----- ‫-א- ה-א ב- ש-ע ע-ר- ב-ב-.- --------------------------- ‫לא, היא בת שבע עשרה בלבד.‬ 0
lo, -i--at -hv- -----h-b---ad. l-- h- b-- s--- e----- b------ l-, h- b-t s-v- e-s-e- b-l-a-. ------------------------------ lo, hi bat shva essreh bilvad.
Ale už má priateľa. ‫אבל-יש-לה -בר -ב--‬ ‫--- י- ל- כ-- ח---- ‫-ב- י- ל- כ-ר ח-ר-‬ -------------------- ‫אבל יש לה כבר חבר.‬ 0
a--l ye-h lah-k-a- -av--. a--- y--- l-- k--- x----- a-a- y-s- l-h k-a- x-v-r- ------------------------- aval yesh lah kvar xaver.

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!