Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   ku Negation 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [şêst û pênc]

Negation 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Gu-t--- b-ha ye? G------ b--- y-- G-s-î-k b-h- y-? ---------------- Gustîlk biha ye? 0
Nie, stojí len sto eur. N-, b--a-ê--ê tenê 1----ur--y-. N-- b----- w- t--- 1-- e--- y-- N-, b-h-y- w- t-n- 1-0 e-r- y-. ------------------------------- Na, bihayê wê tenê 100 euro ye. 0
Ale mám len päťdesiať. Lê--------g-l -i- ten---ê----h---. L----- l- g-- m-- t--- p---- h---- L-b-l- l- g-l m-n t-n- p-n-î h-y-. ---------------------------------- Lêbelê li gel min tenê pêncî heye. 0
Si už hotový? T---m----î? T- a------- T- a-a-e-î- ----------- Tu amadeyî? 0
Nie, ešte nie. N---hîn-na. N-- h-- n-- N-, h-n n-. ----------- Na, hîn na. 0
Ale hneď budem hotový. L-bel---z-ê----h- am-d-----. L----- e- ê a---- a---- b--- L-b-l- e- ê a-i-a a-a-e b-m- ---------------------------- Lêbelê ez ê aniha amade bim. 0
Chcel by si ešte polievku? Zêde--r--or-e-d----z-? Z------ ş---- d------- Z-d-t-r ş-r-e d-x-a-î- ---------------------- Zêdetir şorbe dixwazî? 0
Nie, už nechcem. Na,-na--azim. N-- n-------- N-, n-x-a-i-. ------------- Na, naxwazim. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. Lê--e-feşî--ke--- --x--z-m. L- b---------- d- d-------- L- b-r-e-î-e-e d- d-x-a-i-. --------------------------- Lê berfeşîreke dî dixwazim. 0
Bývaš tu už dlho? E----m-ke----ê--e-----i v-r r--inê? E- d----- d---- e t- l- v-- r------ E- d-m-k- d-r-j e t- l- v-r r-d-n-? ----------------------------------- Ev demeke dirêj e tu li vir rûdinê? 0
Nie, len jeden mesiac. Na- j--me-ek- -e. N-- j- m----- v-- N-, j- m-h-k- v-. ----------------- Na, ji mehekê ve. 0
Ale poznám už veľa ľudí. Lê -- n----ve -e-ek m-r-van -as--i--m. L- j- n--- v- g---- m------ n-- d----- L- j- n-h- v- g-l-k m-r-v-n n-s d-k-m- -------------------------------------- Lê ji niha ve gelek mirovan nas dikim. 0
Ideš zajtra domov? T- -ê --b--bi---ma--? T- y- s--- b--- m---- T- y- s-b- b-ç- m-l-? --------------------- Tu yê sibê biçî malê? 0
Nie, až cez víkend. N-,--e-î-z- -a---a-h----yê. N-- h--- z- d----- h------- N-, h-r- z- d-w-y- h-f-e-ê- --------------------------- Na, herî zû dawiya hefteyê. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. L---z-ê r--- -e-şem- ve---im. L- e- ê r--- y------ v------- L- e- ê r-j- y-k-e-ê v-g-r-m- ----------------------------- Lê ez ê roja yekşemê vegerim. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? K-ç-k--te g-hî--- y-? K----- t- g------ y-- K-ç-k- t- g-h-ş-î y-? --------------------- Keçika te gihîştî ye? 0
Nie, má iba sedemnásť. Na, t-------- --n----d-h -. N-- t----- w- h-- h----- e- N-, t-m-n- w- h-n h-v-e- e- --------------------------- Na, temenê wê hîn hevdeh e. 0
Ale už má priateľa. L--j--n--a -- h-v--- -ê----e. L- j- n--- v- h----- w- h---- L- j- n-h- v- h-v-l- w- h-y-. ----------------------------- Lê ji niha ve hevalê wê heye. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!