Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   lt Neiginys 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [šešiasdešimt penki]

Neiginys 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? A- ž-e-a----angu-? A- ž----- b------- A- ž-e-a- b-a-g-s- ------------------ Ar žiedas brangus? 0
Nie, stojí len sto eur. N-- jis ka-n---- -i- -imt- ---ų. N-- j-- k------- t-- š---- e---- N-, j-s k-i-u-j- t-k š-m-ą e-r-. -------------------------------- Ne, jis kainuoja tik šimtą eurų. 0
Ale mám len päťdesiať. B-t a- t-riu---k-p--kia--ešimt. B-- a- t---- t-- p------------- B-t a- t-r-u t-k p-n-i-s-e-i-t- ------------------------------- Bet aš turiu tik penkiasdešimt. 0
Si už hotový? Ar-(t-) j-u b--gei-/--r (t-) jau-p-si-uo-ę--/ -asi-------? A- (--- j-- b----- / a- (--- j-- p--------- / p----------- A- (-u- j-u b-i-e- / a- (-u- j-u p-s-r-o-ę- / p-s-r-o-u-i- ---------------------------------------------------------- Ar (tu) jau baigei / ar (tu) jau pasiruošęs / pasiruošusi? 0
Nie, ešte nie. N-, d-r n-. N-- d-- n-- N-, d-r n-. ----------- Ne, dar ne. 0
Ale hneď budem hotový. B-- -rei----igs-- - b-t--------ūs---p------šęs --pas--u--usi. B-- g---- b------ / b-- g---- b---- p--------- / p----------- B-t g-e-t b-i-s-u / b-t g-e-t b-s-u p-s-r-o-ę- / p-s-r-o-u-i- ------------------------------------------------------------- Bet greit baigsiu / bet greit būsiu pasiruošęs / pasiruošusi. 0
Chcel by si ešte polievku? A--da------tu- s-i----? A- d-- n------ s------- A- d-r n-r-t-m s-i-b-s- ----------------------- Ar dar norėtum sriubos? 0
Nie, už nechcem. Ne, -aš) j-- n-be-o-iu. N-- (--- j-- n--------- N-, (-š- j-u n-b-n-r-u- ----------------------- Ne, (aš) jau nebenoriu. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. B-t---r --r--ją led-. B-- d-- p------ l---- B-t d-r p-r-i-ą l-d-. --------------------- Bet dar porciją ledų. 0
Bývaš tu už dlho? A--j-- -e-iai--ia g--eni? A- j-- s----- č-- g------ A- j-u s-n-a- č-a g-v-n-? ------------------------- Ar jau seniai čia gyveni? 0
Nie, len jeden mesiac. Ne--ti- m-nu-. N-- t-- m----- N-, t-k m-n-o- -------------- Ne, tik mėnuo. 0
Ale poznám už veľa ľudí. Be------ j-u-p-žį--- da-g--m-ni-. B-- (--- j-- p------ d--- ž------ B-t (-š- j-u p-ž-s-u d-u- ž-o-i-. --------------------------------- Bet (aš) jau pažįstu daug žmonių. 0
Ideš zajtra domov? Ar--ytoj-v---uo-i -a--? A- r---- v------- n---- A- r-t-j v-ž-u-s- n-m-? ----------------------- Ar rytoj važiuosi namo? 0
Nie, až cez víkend. N-- --- savaitgal-. N-- t-- s---------- N-, t-k s-v-i-g-l-. ------------------- Ne, tik savaitgalį. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. B-- (a-- --u s--madi-n- sugr-ši-. B-- (--- j-- s--------- s-------- B-t (-š- j-u s-k-a-i-n- s-g-į-i-. --------------------------------- Bet (aš) jau sekmadienį sugrįšiu. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? Ar ---o -uk-ė---u s-au-u-i? A- t--- d---- j-- s-------- A- t-v- d-k-ė j-u s-a-g-s-? --------------------------- Ar tavo duktė jau suaugusi? 0
Nie, má iba sedemnásť. N-,--a--da---ik s------olik-. N-- j-- d-- t-- s------------ N-, j-i d-r t-k s-p-y-i-l-k-. ----------------------------- Ne, jai dar tik septyniolika. 0
Ale už má priateľa. Be--ji -a--t--- -r-ug-. B-- j- j-- t--- d------ B-t j- j-u t-r- d-a-g-. ----------------------- Bet ji jau turi draugą. 0

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!