Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   ro Negaţie 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [şaizeci şi cinci]

Negaţie 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Es-e s--mp in-l-l? E--- s---- i------ E-t- s-u-p i-e-u-? ------------------ Este scump inelul? 0
Nie, stojí len sto eur. N----u -ostă-d---- --sut- -e-----. N-- n- c---- d---- o s--- d- E---- N-, n- c-s-ă d-c-t o s-t- d- E-r-. ---------------------------------- Nu, nu costă decât o sută de Euro. 0
Ale mám len päťdesiať. Dar-eu--m --mai c-nci-ec-. D-- e- a- n---- c--------- D-r e- a- n-m-i c-n-i-e-i- -------------------------- Dar eu am numai cincizeci. 0
Si už hotový? E--- gata de-a? E--- g--- d---- E-t- g-t- d-j-? --------------- Eşti gata deja? 0
Nie, ešte nie. Nu-----ă--u. N-- î--- n-- N-, î-c- n-. ------------ Nu, încă nu. 0
Ale hneď budem hotový. Da- ---d-a- -un--gata. D-- i------ s--- g---- D-r i-e-i-t s-n- g-t-. ---------------------- Dar imediat sunt gata. 0
Chcel by si ešte polievku? M-i-dore--i s-pă? M-- d------ s---- M-i d-r-ş-i s-p-? ----------------- Mai doreşti supă? 0
Nie, už nechcem. Nu- -u---i--or-s-. N-- n- m-- d------ N-, n- m-i d-r-s-. ------------------ Nu, nu mai doresc. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. Dar---că-o-î-g--ţ-tă. D-- î--- o î--------- D-r î-c- o î-g-e-a-ă- --------------------- Dar încă o îngheţată. 0
Bývaš tu už dlho? L--u-eşti-d--m-lt -imp--i--? L-------- d- m--- t--- a---- L-c-i-ş-i d- m-l- t-m- a-c-? ---------------------------- Locuieşti de mult timp aici? 0
Nie, len jeden mesiac. N-,-ab-- -----lu-ă. N-- a--- d- o l---- N-, a-i- d- o l-n-. ------------------- Nu, abia de o lună. 0
Ale poznám už veľa ľudí. Da- ---o-c-d-ja -ul-e----s-a--. D-- c----- d--- m---- p-------- D-r c-n-s- d-j- m-l-e p-r-o-n-. ------------------------------- Dar cunosc deja multe persoane. 0
Ideš zajtra domov? Mer---mâi-e a-a--? M---- m---- a----- M-r-i m-i-e a-a-ă- ------------------ Mergi mâine acasă? 0
Nie, až cez víkend. Nu--num-- l- s-â---- -- s--tă-ân-. N-- n---- l- s------ d- s--------- N-, n-m-i l- s-â-ş-t d- s-p-ă-â-ă- ---------------------------------- Nu, numai la sfârşit de săptămână. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. D-r mă î---r--d-j---umi-i-ă. D-- m- î----- d--- d-------- D-r m- î-t-r- d-j- d-m-n-c-. ---------------------------- Dar mă întorc deja duminică. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? F-i----a e-te--ej---a-oră? F---- t- e--- d--- m------ F-i-a t- e-t- d-j- m-j-r-? -------------------------- Fiica ta este deja majoră? 0
Nie, má iba sedemnásť. N-- -re -umai-ş-pt-s--ez-ce-a--. N-- a-- n---- ş------------ a--- N-, a-e n-m-i ş-p-e-p-e-e-e a-i- -------------------------------- Nu, are numai şaptesprezece ani. 0
Ale už má priateľa. Dar are--e---un -r-et-n. D-- a-- d--- u- p------- D-r a-e d-j- u- p-i-t-n- ------------------------ Dar are deja un prieten. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!