Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 1   »   bg Притежателни местоимения 1

66 [šesťdesiatšesť]

Privlastňovacie zámená 1

Privlastňovacie zámená 1

66 [шейсет и шест]

66 [sheyset i shest]

Притежателни местоимения 1

[Pritezhatelni mestoimeniya 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
ja – môj аз-–-мой -----й ---и а- – м-- / с--- / с- а- – м-й / с-о- / с- -------------------- аз – мой / свой / си 0
az – --y-/--vo--/ si a- – m-- / s--- / s- a- – m-y / s-o- / s- -------------------- az – moy / svoy / si
Nemôžem nájsť svoj kľúč. Н---о-- д--н--ер----я кл-- / св------ч-/ к-юча -и. Н- м--- д- н----- м-- к--- / с--- к--- / к---- с-- Н- м-г- д- н-м-р- м-я к-ю- / с-о- к-ю- / к-ю-а с-. -------------------------------------------------- Не мога да намеря моя ключ / своя ключ / ключа си. 0
Ne m--- da na-e-ya mo-a klyuc--/ ----- k---ch-/-k-yuc-a--i. N- m--- d- n------ m--- k----- / s---- k----- / k------ s-- N- m-g- d- n-m-r-a m-y- k-y-c- / s-o-a k-y-c- / k-y-c-a s-. ----------------------------------------------------------- Ne moga da namerya moya klyuch / svoya klyuch / klyucha si.
Nemôžem nájsť svoj cestovný lístok. Н----га д- -а------оя----е-----воя -и-е- / -----а---. Н- м--- д- н----- м-- б---- / с--- б---- / б----- с-- Н- м-г- д- н-м-р- м-я б-л-т / с-о- б-л-т / б-л-т- с-. ----------------------------------------------------- Не мога да намеря моя билет / своя билет / билета си. 0
N- -oga d- n--e-ya---y--b--et-/ --o----il-- - bilet--si. N- m--- d- n------ m--- b---- / s---- b---- / b----- s-- N- m-g- d- n-m-r-a m-y- b-l-t / s-o-a b-l-t / b-l-t- s-. -------------------------------------------------------- Ne moga da namerya moya bilet / svoya bilet / bileta si.
ty – tvoj т--– -в---/---ой-/ -и т- – т--- / с--- / с- т- – т-о- / с-о- / с- --------------------- ти – твой / свой / си 0
t- - ---- / s-oy - -i t- – t--- / s--- / s- t- – t-o- / s-o- / s- --------------------- ti – tvoy / svoy / si
Našiel si už svoje kľúče? На-е-- ли -в-я----- /-своя--л-ч-/ кл----с-? Н----- л- т--- к--- / с--- к--- / к---- с-- Н-м-р- л- т-о- к-ю- / с-о- к-ю- / к-ю-а с-? ------------------------------------------- Намери ли твоя ключ / своя ключ / ключа си? 0
N-m-----i---oy----yuc- -----ya k-y--h / kl---h- -i? N----- l- t---- k----- / s---- k----- / k------ s-- N-m-r- l- t-o-a k-y-c- / s-o-a k-y-c- / k-y-c-a s-? --------------------------------------------------- Nameri li tvoya klyuch / svoya klyuch / klyucha si?
Našiel si už svoje cestovné lístky? Н---р- л- -----б-----/---о- б-лет /-би-е-- с-? Н----- л- т--- б---- / с--- б---- / б----- с-- Н-м-р- л- т-о- б-л-т / с-о- б-л-т / б-л-т- с-? ---------------------------------------------- Намери ли твоя билет / своя билет / билета си? 0
N------li t--y- --l---- s-o---b-let /-bile---s-? N----- l- t---- b---- / s---- b---- / b----- s-- N-m-r- l- t-o-a b-l-t / s-o-a b-l-t / b-l-t- s-? ------------------------------------------------ Nameri li tvoya bilet / svoya bilet / bileta si?
on – jeho т-й-– н-г-в /-му т-- – н---- / м- т-й – н-г-в / м- ---------------- той – негов / му 0
toy ---ego- - -u t-- – n---- / m- t-y – n-g-v / m- ---------------- toy – negov / mu
Vieš, kde je jeho kľúč? Зн--- л--к-д--е -е-о-----к-ю- - --ю--- м-? З---- л- к--- е н------- к--- / к----- м-- З-а-ш л- к-д- е н-г-в-я- к-ю- / к-ю-ъ- м-? ------------------------------------------ Знаеш ли къде е неговият ключ / ключът му? 0
Znaesh--i -y---y- -eg---y-t -----h-/-klyu--y- --? Z----- l- k--- y- n-------- k----- / k------- m-- Z-a-s- l- k-d- y- n-g-v-y-t k-y-c- / k-y-c-y- m-? ------------------------------------------------- Znaesh li kyde ye negoviyat klyuch / klyuchyt mu?
Vieš, kde je jeho cestovný lístok? З-аеш л---ъ-- е-н--ов-ят -и--т-- --ле----м-? З---- л- к--- е н------- б---- / б------ м-- З-а-ш л- к-д- е н-г-в-я- б-л-т / б-л-т-т м-? -------------------------------------------- Знаеш ли къде е неговият билет / билетът му? 0
Z-a----l- ky-e -----g--iy-t bi-e--- -i--t-t--u? Z----- l- k--- y- n-------- b---- / b------ m-- Z-a-s- l- k-d- y- n-g-v-y-t b-l-t / b-l-t-t m-? ----------------------------------------------- Znaesh li kyde ye negoviyat bilet / biletyt mu?
ona – jej т--- неин / й т- – н--- / й т- – н-и- / й ------------- тя – неин / й 0
tya - --in --y t-- – n--- / y t-a – n-i- / y -------------- tya – nein / y
Jej peniaze sú preč. Не---т----ри----ари-е-- -и-н-м-. Н------ п--- / п----- й г- н---- Н-й-и-е п-р- / п-р-т- й г- н-м-. -------------------------------- Нейните пари / парите й ги няма. 0
N---ite-pa---- p-rit- y -i-n----. N------ p--- / p----- y g- n----- N-y-i-e p-r- / p-r-t- y g- n-a-a- --------------------------------- Neynite pari / parite y gi nyama.
A jej kreditná karta je tiež preč. Н----та-к-е--т----ар-а /-кре--т--та - к--т- същ- - ня-а. Н------ к------- к---- / к--------- й к---- с--- я н---- Н-й-а-а к-е-и-н- к-р-а / к-е-и-н-т- й к-р-а с-щ- я н-м-. -------------------------------------------------------- Нейната кредитна карта / кредитната й карта също я няма. 0
N-yn----kr--i-na --r---/ k---itn-t- y k--ta--yshcho ya-ny--a. N------ k------- k---- / k--------- y k---- s------ y- n----- N-y-a-a k-e-i-n- k-r-a / k-e-i-n-t- y k-r-a s-s-c-o y- n-a-a- ------------------------------------------------------------- Neynata kreditna karta / kreditnata y karta syshcho ya nyama.
my – náš, naša, naše ние-– -а- - ни н-- – н-- / н- н-е – н-ш / н- -------------- ние – наш / ни 0
ni- –-na-h-- -i n-- – n--- / n- n-e – n-s- / n- --------------- nie – nash / ni
Náš dedko je chorý. Н----т--я-о ---ядо--и е бо-ен. Н----- д--- / д--- н- е б----- Н-ш-я- д-д- / д-д- н- е б-л-н- ------------------------------ Нашият дядо / дядо ни е болен. 0
Na--iy-- ---d--/ -y-do--- ye-bo--n. N------- d---- / d---- n- y- b----- N-s-i-a- d-a-o / d-a-o n- y- b-l-n- ----------------------------------- Nashiyat dyado / dyado ni ye bolen.
Naša babka je zdravá. Наш--- --б--- -а-а ---е --рава. Н----- б--- / б--- н- е з------ Н-ш-т- б-б- / б-б- н- е з-р-в-. ------------------------------- Нашата баба / баба ни е здрава. 0
N-----a-b------b-ba ni y--z-ra-a. N------ b--- / b--- n- y- z------ N-s-a-a b-b- / b-b- n- y- z-r-v-. --------------------------------- Nashata baba / baba ni ye zdrava.
vy – váš, vaša, vaše вие-– в-ш-- ви в-- – в-- / в- в-е – в-ш / в- -------------- вие – ваш / ви 0
vie---v-------i v-- – v--- / v- v-e – v-s- / v- --------------- vie – vash / vi
Deti, kde je váš ocko? Д-ц-- къ-е-е -аши-- --щ--/--аща ви? Д---- к--- е в----- б--- / б--- в-- Д-ц-, к-д- е в-ш-я- б-щ- / б-щ- в-? ----------------------------------- Деца, къде е вашият баща / баща ви? 0
De-sa--ky-e y---a-hiyat---shch- - -a----a vi? D----- k--- y- v------- b------ / b------ v-- D-t-a- k-d- y- v-s-i-a- b-s-c-a / b-s-c-a v-? --------------------------------------------- Detsa, kyde ye vashiyat bashcha / bashcha vi?
Deti, kde je vaša mamička? Д-ца- ------ в-ш--а-м-йка ----й-а ви? Д---- к--- е в----- м---- / м---- в-- Д-ц-, к-д- е в-ш-т- м-й-а / м-й-а в-? ------------------------------------- Деца, къде е вашата майка / майка ви? 0
Dets--------ye va--a-a ma-k- - m-yk---i? D----- k--- y- v------ m---- / m---- v-- D-t-a- k-d- y- v-s-a-a m-y-a / m-y-a v-? ---------------------------------------- Detsa, kyde ye vashata mayka / mayka vi?

Kreatívny jazyk

Kreativita je v súčasnosti dôležitým pojmom. Každý chce byť kreatívny. Pretože kreatívni ľudia sa považujú za inteligentných. Aj náš jazyk by mal byť kreatívny. V dávnejších dobách sa ľudia snažili hovoriť čo najspisovnejšie. Dnes sa ľudia snažia hovoriť čo najkreatívnejšie. Dobrým príkladom sú reklama a médiá. Ukazujú nám, ako sa dá s jazykom hrať. V posledných 50 rokoch sa kladie na kreativitu stále väčší dôraz. Začali sa ňou zaoberať dokonca aj výskumy. Psychológovia, filozofi a pedagógovia skúmajú rôzne kreatívne procesy. Kreativita znamená schopnosť vytvoriť niečo nové. Takže kreatívny rečník vytvára nové lingvistické tvary. Môžu to byť slová alebo gramatické štruktúry. Štúdiom kreatívneho jazyka môžu jazykovedci zistiť, ako sa jazyk mení. Nie každý však novým jazykovým prvkom rozumie. Aby ste pochopili kreatívny jazyk, musíte mať určité znalosti. Musíte vedieť, ako jazyk funguje. A musíte tiež poznať svet, v ktorom daný rečník žije. Až potom pochopíte, čo vám chce povedať. Príkladom je slang mládeže. Deti a mladí ľudia stále vymýšľajú nové pojmy. Dospelí im často nerozumejú. Vyšli dokonca už slovníky, ktoré slang mládeže vysvetľujú. Tie sú však spravidla už o generáciu dozadu! Kreatívny jazyk sa ale dá naučiť. Inštruktori za týmto účelom organizujú rôzne kurzy. Najdôležitejším pravidlom je: počúvaj svoj vnútorný hlas!