Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   bg Притежателни местоимения 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [шейсет и седем]

67 [sheyset i sedem]

Притежателни местоимения 2

[Pritezhatelni mestoimeniya 2]

slovenčina bulharčina Prehrať Viac
okuliare Оч--а Очила 0
O----- Oc---a Ochila O-h-l- ------
Zabudol si svoje okuliare. То- з------ с----- о---- / о------ с-. Той забрави своите очила / очилата си. 0
T-- z------ s----- o----- / o------- s-. To- z------ s----- o----- / o------- s-. Toy zabravi svoite ochila / ochilata si. T-y z-b-a-i s-o-t- o-h-l- / o-h-l-t- s-. --------------------------/------------.
Kde len má svoje okuliare? Къ-- л- с- н------- о---- / о------ м-? Къде ли са неговите очила / очилата му? 0
K--- l- s- n------- o----- / o------- m-? Ky-- l- s- n------- o----- / o------- m-? Kyde li sa negovite ochila / ochilata mu? K-d- l- s- n-g-v-t- o-h-l- / o-h-l-t- m-? ---------------------------/------------?
hodinky Ча-----к Часовник 0
C-------- Ch------k Chasovnik C-a-o-n-k ---------
Jeho hodinky sú pokazené. Не------ ч------- / ч--------- м- е п-------. Неговият часовник / часовникът му е повреден. 0
N-------- c-------- / c---------- m- y- p-------. Ne------- c-------- / c---------- m- y- p-------. Negoviyat chasovnik / chasovnikyt mu ye povreden. N-g-v-y-t c-a-o-n-k / c-a-o-n-k-t m- y- p-v-e-e-. --------------------/---------------------------.
Hodiny visia na stene. Ча-------- в--- н- с------. Часовникът виси на стената. 0
C---------- v--- n- s------. Ch--------- v--- n- s------. Chasovnikyt visi na stenata. C-a-o-n-k-t v-s- n- s-e-a-a. ---------------------------.
pas Па----т Паспорт 0
P------ Pa----t Pasport P-s-o-t -------
Stratil svoj pas. То- з----- с--- п------ / п------- с-. Той загуби своя паспорт / паспорта си. 0
T-- z----- s---- p------ / p------- s-. To- z----- s---- p------ / p------- s-. Toy zagubi svoya pasport / pasporta si. T-y z-g-b- s-o-a p-s-o-t / p-s-o-t- s-. -------------------------/------------.
Kde len má svoj pas? Къ-- л- е н------- п------ / п-------- м-? Къде ли е неговият паспорт / паспортът му? 0
K--- l- y- n-------- p------ / p-------- m-? Ky-- l- y- n-------- p------ / p-------- m-? Kyde li ye negoviyat pasport / pasportyt mu? K-d- l- y- n-g-v-y-t p-s-o-t / p-s-o-t-t m-? -----------------------------/-------------?
oni – ich те – т---- / с--- / си те – техен / свои / си 0
t- – t----- / s--- / s- te – t----- / s--- / si te – tekhen / svoi / si t- – t-k-e- / s-o- / s- ---–--------/------/---
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Де---- н- м---- д- н------ с----- р------- / р--------- с-. Децата не могат да намерят своите родители / родителите си. 0
D------ n- m---- d- n------- s----- r------- / r--------- s-. De----- n- m---- d- n------- s----- r------- / r--------- s-. Detsata ne mogat da nameryat svoite roditeli / roditelite si. D-t-a-a n- m-g-t d- n-m-r-a- s-o-t- r-d-t-l- / r-d-t-l-t- s-. ---------------------------------------------/--------------.
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! Но е- т-- т------ р------- / р--------- и- и----! Но ей там техните родители / родителите им идват! 0
N- y-- t-- t------- r------- / r--------- i- i----! No y-- t-- t------- r------- / r--------- i- i----! No yey tam tekhnite roditeli / roditelite im idvat! N- y-y t-m t-k-n-t- r-d-t-l- / r-d-t-l-t- i- i-v-t! -----------------------------/--------------------!
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ви- – В-- / Ви Вие – Ваш / Ви 0
V-- – V--- / V- Vi- – V--- / Vi Vie – Vash / Vi V-e – V-s- / V- ----–------/---
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Ка- б--- В----- п------- / п--------- В-- г------- М----? Как беше Вашето пътуване / пътуването Ви, господин Мюлер? 0
K-- b---- V------ p------- / p--------- V-, g------- M-----? Ka- b---- V------ p------- / p--------- V-- g------- M-----? Kak beshe Vasheto pytuvane / pytuvaneto Vi, gospodin Myuler? K-k b-s-e V-s-e-o p-t-v-n- / p-t-v-n-t- V-, g-s-o-i- M-u-e-? ---------------------------/--------------,----------------?
Kde je Vaša žena, pán Müller? Къ-- е В----- ж--- / ж--- В-- г------- М----? Къде е Вашата жена / жена Ви, господин Мюлер? 0
K--- y- V------ z---- / z---- V-, g------- M-----? Ky-- y- V------ z---- / z---- V-- g------- M-----? Kyde ye Vashata zhena / zhena Vi, gospodin Myuler? K-d- y- V-s-a-a z-e-a / z-e-a V-, g-s-o-i- M-u-e-? ----------------------/---------,----------------?
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ви- – В-- / Ви Вие – Ваш / Ви 0
V-- – V--- / V- Vi- – V--- / Vi Vie – Vash / Vi V-e – V-s- / V- ----–------/---
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Ка- б--- В----- п------- / п--------- В-- г------ Ш---? Как беше Вашето пътуване / пътуването Ви, госпожо Шмит? 0
K-- b---- V------ p------- / p--------- V-, g------- S----? Ka- b---- V------ p------- / p--------- V-- g------- S----? Kak beshe Vasheto pytuvane / pytuvaneto Vi, gospozho Shmit? K-k b-s-e V-s-e-o p-t-v-n- / p-t-v-n-t- V-, g-s-o-h- S-m-t? ---------------------------/--------------,---------------?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Къ-- е В----- м-- / м---- В-- г------ Ш---? Къде е Вашият мъж / мъжът Ви, госпожо Шмит? 0
K--- y- V------- m--- / m----- V-, g------- S----? Ky-- y- V------- m--- / m----- V-- g------- S----? Kyde ye Vashiyat myzh / myzhyt Vi, gospozho Shmit? K-d- y- V-s-i-a- m-z- / m-z-y- V-, g-s-o-h- S-m-t? ----------------------/----------,---------------?

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!