Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   da Possessivpronominer 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [syvogtres]

Possessivpronominer 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
okuliare b----erne b-------- b-i-l-r-e --------- brillerne 0
Zabudol si svoje okuliare. Ha--har -lem- si-- br--l-r. H-- h-- g---- s--- b------- H-n h-r g-e-t s-n- b-i-l-r- --------------------------- Han har glemt sine briller. 0
Kde len má svoje okuliare? H--r --r --n -og----- ---ller? H--- h-- h-- d-- s--- b------- H-o- h-r h-n d-g s-n- b-i-l-r- ------------------------------ Hvor har han dog sine briller? 0
hodinky uret u--- u-e- ---- uret 0
Jeho hodinky sú pokazené. H-ns ur-e----stykk--. H--- u- e- i s------- H-n- u- e- i s-y-k-r- --------------------- Hans ur er i stykker. 0
Hodiny visia na stene. U--t----ger-p--vægge-. U--- h----- p- v------ U-e- h-n-e- p- v-g-e-. ---------------------- Uret hænger på væggen. 0
pas p----t p----- p-s-e- ------ passet 0
Stratil svoj pas. Ha- ----m--te---i- -as. H-- h-- m----- s-- p--- H-n h-r m-s-e- s-t p-s- ----------------------- Han har mistet sit pas. 0
Kde len má svoj pas? Hv-r-h-- --n--o- -it--as? H--- h-- h-- d-- s-- p--- H-o- h-r h-n d-g s-t p-s- ------------------------- Hvor har han dog sit pas? 0
oni – ich h-n - he-d-s h-- – h----- h-n – h-n-e- ------------ hun – hendes 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Bø-ne-- -------e -i-d- d---s-f-r-ldre. B------ k-- i--- f---- d---- f-------- B-r-e-e k-n i-k- f-n-e d-r-s f-r-l-r-. -------------------------------------- Børnene kan ikke finde deres forældre. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! Men --r -o-me--d-r-s foræ-dre---! M-- d-- k----- d---- f------- j-- M-n d-r k-m-e- d-r-s f-r-l-r- j-! --------------------------------- Men der kommer deres forældre jo! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše D- - --res D- – D---- D- – D-r-s ---------- De – Deres 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? H---d-n -a- ----s---js-,--r- ----er? H------ v-- D---- r----- h-- M------ H-o-d-n v-r D-r-s r-j-e- h-. M-l-e-? ------------------------------------ Hvordan var Deres rejse, hr. Müller? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? Hv-r -r D--e- k-ne,-hr.--üll--? H--- e- D---- k---- h-- M------ H-o- e- D-r-s k-n-, h-. M-l-e-? ------------------------------- Hvor er Deres kone, hr. Müller? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše D- --Deres D- – D---- D- – D-r-s ---------- De – Deres 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Hv---an-----De--- re-s-, f-- S-hm--t? H------ v-- D---- r----- f-- S------- H-o-d-n v-r D-r-s r-j-e- f-u S-h-i-t- ------------------------------------- Hvordan var Deres rejse, fru Schmidt? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Hvo--e- De--- man-,-fru----m-dt? H--- e- D---- m---- f-- S------- H-o- e- D-r-s m-n-, f-u S-h-i-t- -------------------------------- Hvor er Deres mand, fru Schmidt? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!