Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   eo Posesivaj pronomoj 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [sesdek sep]

Posesivaj pronomoj 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
okuliare l---k--vit--j l_ o_________ l- o-u-v-t-o- ------------- la okulvitroj 0
Zabudol si svoje okuliare. Li--o----i- --aj---ku-v---o-n. L_ f_______ s____ o___________ L- f-r-e-i- s-a-n o-u-v-t-o-n- ------------------------------ Li forgesis siajn okulvitrojn. 0
Kde len má svoje okuliare? Kie-do -- me--s--i-----k---it----? K__ d_ l_ m____ s____ o___________ K-e d- l- m-t-s s-a-n o-u-v-t-o-n- ---------------------------------- Kie do li metis siajn okulvitrojn? 0
hodinky la-h-----o l_ h______ l- h-r-o-o ---------- la horloĝo 0
Jeho hodinky sú pokazené. L-- ho-l-ĝo-d-f----ĝ-s. L__ h______ d__________ L-a h-r-o-o d-f-k-i-i-. ----------------------- Lia horloĝo difektiĝis. 0
Hodiny visia na stene. L- h--------end-s-sur-l- m-r-. L_ h______ p_____ s__ l_ m____ L- h-r-o-o p-n-a- s-r l- m-r-. ------------------------------ La horloĝo pendas sur la muro. 0
pas l---a-p--to l_ p_______ l- p-s-o-t- ----------- la pasporto 0
Stratil svoj pas. Li perd-s s--- p-sp-rt-n. L_ p_____ s___ p_________ L- p-r-i- s-a- p-s-o-t-n- ------------------------- Li perdis sian pasporton. 0
Kde len má svoj pas? K-- -o-l---et-s-si-n pa--ort-n? K__ d_ l_ m____ s___ p_________ K-e d- l- m-t-s s-a- p-s-o-t-n- ------------------------------- Kie do li metis sian pasporton? 0
oni – ich il--- -l-a i__ - i___ i-i - i-i- ---------- ili - ilia 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. La in--n-j--e povas -r-vi-------g--a--ojn. L_ i______ n_ p____ t____ s____ g_________ L- i-f-n-j n- p-v-s t-o-i s-a-n g-p-t-o-n- ------------------------------------------ La infanoj ne povas trovi siajn gepatrojn. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! S-d---n --n-- --i-- ----tr--! S__ j__ v____ i____ g________ S-d j-n v-n-s i-i-j g-p-t-o-! ----------------------------- Sed jen venas iliaj gepatroj! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše vi-- -ia v_ - v__ v- - v-a -------- vi - via 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? K-a e---s--ia v--a-o--Sinj-r- --l-e-? K__ e____ v__ v______ S______ M______ K-a e-t-s v-a v-j-ĝ-, S-n-o-o M-l-e-? ------------------------------------- Kia estis via vojaĝo, Sinjoro Müller? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? K-e -s-a- via e-zino,-Si-jor---ül--r? K__ e____ v__ e______ S______ M______ K-e e-t-s v-a e-z-n-, S-n-o-o M-l-e-? ------------------------------------- Kie estas via edzino, Sinjoro Müller? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše vi----ia v_ - v__ v- - v-a -------- vi - via 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? K-a esti--v---vojaĝ---Sin-o--no----m--t? K__ e____ v__ v______ S________ S_______ K-a e-t-s v-a v-j-ĝ-, S-n-o-i-o S-h-i-t- ---------------------------------------- Kia estis via vojaĝo, Sinjorino Schmidt? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Ki- es--s --- e--o, S------no--chm-d-? K__ e____ v__ e____ S________ S_______ K-e e-t-s v-a e-z-, S-n-o-i-o S-h-i-t- -------------------------------------- Kie estas via edzo, Sinjorino Schmidt? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + esperanto (1-100) MP3 esperanto (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!