Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   eo Posesivaj pronomoj 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [sesdek sep]

Posesivaj pronomoj 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
okuliare la--k-lv-tr-j l- o--------- l- o-u-v-t-o- ------------- la okulvitroj 0
Zabudol si svoje okuliare. L--f--gesi------- okulvitr---. L- f------- s---- o----------- L- f-r-e-i- s-a-n o-u-v-t-o-n- ------------------------------ Li forgesis siajn okulvitrojn. 0
Kde len má svoje okuliare? K----- l- ----s si--- ok-l---r-jn? K-- d- l- m---- s---- o----------- K-e d- l- m-t-s s-a-n o-u-v-t-o-n- ---------------------------------- Kie do li metis siajn okulvitrojn? 0
hodinky l- h--l--o l- h------ l- h-r-o-o ---------- la horloĝo 0
Jeho hodinky sú pokazené. L-- h-rl-ĝ- d--e---ĝ-s. L-- h------ d---------- L-a h-r-o-o d-f-k-i-i-. ----------------------- Lia horloĝo difektiĝis. 0
Hodiny visia na stene. L- h--l-ĝ------a- -ur -a -u-o. L- h------ p----- s-- l- m---- L- h-r-o-o p-n-a- s-r l- m-r-. ------------------------------ La horloĝo pendas sur la muro. 0
pas la p--po-to l- p------- l- p-s-o-t- ----------- la pasporto 0
Stratil svoj pas. Li------s -i---p--p--t-n. L- p----- s--- p--------- L- p-r-i- s-a- p-s-o-t-n- ------------------------- Li perdis sian pasporton. 0
Kde len má svoj pas? Ki- do ---m-ti------ -as--r---? K-- d- l- m---- s--- p--------- K-e d- l- m-t-s s-a- p-s-o-t-n- ------------------------------- Kie do li metis sian pasporton? 0
oni – ich ili - i-ia i-- - i--- i-i - i-i- ---------- ili - ilia 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. La infan-j -- po-as ---vi s-aj- --p-tr-jn. L- i------ n- p---- t---- s---- g--------- L- i-f-n-j n- p-v-s t-o-i s-a-n g-p-t-o-n- ------------------------------------------ La infanoj ne povas trovi siajn gepatrojn. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! S-- je--v--a--il-aj g--at--j! S-- j-- v---- i---- g-------- S-d j-n v-n-s i-i-j g-p-t-o-! ----------------------------- Sed jen venas iliaj gepatroj! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše v--- via v- - v-- v- - v-a -------- vi - via 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? K-a-es-is--i---o-aĝ-, --njoro M-ll--? K-- e---- v-- v------ S------ M------ K-a e-t-s v-a v-j-ĝ-, S-n-o-o M-l-e-? ------------------------------------- Kia estis via vojaĝo, Sinjoro Müller? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? Ki-----a---ia edz-n-- S-nj-r--M-lle-? K-- e---- v-- e------ S------ M------ K-e e-t-s v-a e-z-n-, S-n-o-o M-l-e-? ------------------------------------- Kie estas via edzino, Sinjoro Müller? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše v- ----a v- - v-- v- - v-a -------- vi - via 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Kia ----s-via-v-jaĝo, Sin-or--o-S-hm---? K-- e---- v-- v------ S-------- S------- K-a e-t-s v-a v-j-ĝ-, S-n-o-i-o S-h-i-t- ---------------------------------------- Kia estis via vojaĝo, Sinjorino Schmidt? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Kie--s-a- via ed-o--S---orino--c-m--t? K-- e---- v-- e---- S-------- S------- K-e e-t-s v-a e-z-, S-n-o-i-o S-h-i-t- -------------------------------------- Kie estas via edzo, Sinjorino Schmidt? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!