Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   fi Posessiivipronominit 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [kuusikymmentäseitsemän]

Posessiivipronominit 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
okuliare s-lmä-a--t s--------- s-l-ä-a-i- ---------- silmälasit 0
Zabudol si svoje okuliare. H-- ----t--------a-i-s-. H-- u----- s------------ H-n u-o-t- s-l-ä-a-i-s-. ------------------------ Hän unohti silmälasinsa. 0
Kde len má svoje okuliare? Mis-ä---at-h-nen -----s-? M---- o--- h---- l------- M-s-ä o-a- h-n-n l-s-n-a- ------------------------- Missä ovat hänen lasinsa? 0
hodinky kello k---- k-l-o ----- kello 0
Jeho hodinky sú pokazené. H--en-k--lo--- ----i---. H---- k------- o- r----- H-n-n k-l-o-s- o- r-k-i- ------------------------ Hänen kellonsa on rikki. 0
Hodiny visia na stene. K---o-ro-kku- ---n-llä. K---- r------ s-------- K-l-o r-i-k-u s-i-ä-l-. ----------------------- Kello roikkuu seinällä. 0
pas p--si p---- p-s-i ----- passi 0
Stratil svoj pas. Hän--n --v-t--n---p-ss-nsa. H-- o- h--------- p-------- H-n o- h-v-t-ä-y- p-s-i-s-. --------------------------- Hän on hävittänyt passinsa. 0
Kde len má svoj pas? Miss-----häne--p-s-insa? M---- o- h---- p-------- M-s-ä o- h-n-n p-s-i-s-? ------------------------ Missä on hänen passinsa? 0
oni – ich h-- - hänen h-- – h---- h-n – h-n-n ----------- hän – hänen 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. La-s-- -i--t--öy-ä-van-e---a--. L----- e---- l---- v----------- L-p-e- e-v-t l-y-ä v-n-e-p-a-n- ------------------------------- Lapset eivät löydä vanhempiaan. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! M---- t----a -a--e--at -u------in! M---- t----- v-------- t---------- M-t-a t-o-t- v-n-e-m-t t-l-v-t-i-! ---------------------------------- Mutta tuolta vanhemmat tulevatkin! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše te - t-i-ä- (-e---tt--ym----) t- – t----- (---------------- t- – t-i-ä- (-e-t-t-e-y-u-t-) ----------------------------- te – teidän (teitittelymuoto) 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Mil--ine-----dän -a-ka--e -----h--r- --ll--? M-------- t----- m------- o--- h---- M------ M-l-a-n-n t-i-ä- m-t-a-n- o-i- h-r-a M-l-e-? -------------------------------------------- Millainen teidän matkanne oli, herra Müller? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? Mi-----a---nn---n, h--r- M----r? M---- v------- o-- h---- M------ M-s-ä v-i-o-n- o-, h-r-a M-l-e-? -------------------------------- Missä vaimonne on, herra Müller? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše te --te--ä- --e--i--e--m--to) t- – t----- (---------------- t- – t-i-ä- (-e-t-t-e-y-u-t-) ----------------------------- te – teidän (teitittelymuoto) 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Mi--aine- ----ann--oli-----va --h--dt? M-------- m------- o--- r---- S------- M-l-a-n-n m-t-a-n- o-i- r-u-a S-h-i-t- -------------------------------------- Millainen matkanne oli, rouva Schmidt? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? M-ssä -i----n- --,-ro--a Schmid-? M---- m------- o-- r---- S------- M-s-ä m-e-e-n- o-, r-u-a S-h-i-t- --------------------------------- Missä miehenne on, rouva Schmidt? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!